I hate U, I love U » YoonMin

KLEBETY

"Ľudia, môžem vám niečo povedať? spýtal sa trochu nezrozumiteľne Jimin. Keď prišiel domov, Jin a Jungkook tu boli na návšteve. Kúpili nejaké fľašky soju, nejaké víno a delikátne jedlo. Pozerali filmy a rozprávali sa o tom, čo sa momentálne dialo v ich životoch.

Boli trocha opití, hlavne Jimin, ktorý nie je zvyknutý piť. Preto, to čo v sebe tak dlho držal, teraz vyplávalo na povrch. "Ak vám to poviem, neudriete ma alebo nebudete na mňa kričať, že?" spýtal sa Jimin a pozeral sa najme na Taehyunga. Všetci prikývli, dychtivo čakali nato, čo im Jimin chce povedať.

"Yoongi..ma...chce." preglgol a pokračoval, "povedal, že všetko napraví, ale..ale.. rozdával si to s jednou kolegyňou v práci!!!" začal plakať."Ako, prečo to robí? Vie, aké to bolo ťažké odísť od neho? Zabudnúť na neho? Potom sa len tak ukáže a bum! Všetky tie pocity sú späť!" hovoril pomedzi vzlykmi.

"JIMIN!" Taehyung zakričal tak moc, že sa Jimin vyplašil, "čo som ti kurva vravel?"

Taehyung bol naštvaný. Vedel, že sa Jimin ním zapodieval, ale netušil, že niečo takéto k nemu cíti.

"Ako dopekla sa mám držať od niekoho ďalej, keď pracuje v tej istej firme? Myslíš si, že som chcel, aby sa toto stalo? Nie! Tak to kurva vôbec! Jediné, čo som chcel, bolo žiť normálne!"

"Tak prečo si tak rozčúlený? Doriti, povedal si, že si sa cez to preniesol!" Taehyung zakričal, "toto je tvoja chyba Jimin, povedal som ti, aby si sa sám nedostal do takej pozície, ale nikdy nepočúvaš! Hoci aj keď vymlátil a vytrtkal z teba všetko, kedy len on chcel, stále sa budeš plaziť naspäť ako malá štetka! Vieš čo? Pojeb sa! Už ti nikdy nepomôžem!" postavil sa opitý Taehyung a treskol za sebou dverami. Ktovie kam išiel, bol príliš naštvaný nato, aby sa staral.

"Jimin, vieš, že je teraz Taehyung naštvaný? Robí to preto, lebo ťa má rád a nechce, aby si sa zranil. Vieš to, že?" povedal Jin hladkajúc Jimina po chrbte, počúval ho ako plače.

"Um, hej, idem pohľadať Taeho okay, hneď budem naspäť," povedal Jungkook, opúšťajúc byt len pre Jina a Jimina.

"Jin hyung, nechcel som, aby sa toto stalo, naozaj. Proste sa mi raz vkradol do auta a vyplašil ma, donútil ma ho niekam zaviezť, aby si vyzdvihol drogy a a-,"

"Drogy? Jimin, nepovedz mi, že si drogoval s tým debilom!" povedal naštvane Jin, čo bolo strašidelné, pretože Jin sa nikdy nenaštval.

"Nie hyung, iba som ho tam zaviezol, pretože som bol vyplašený," Jimin cítil ako si Jin vydýchol.

Následne si položil hlavu na jeho stehná, tak aby ho mohol Jin viac upokojovať. "Je závislí na kokse, pozeral som sa nato, vraví sa, že ľudia sa stanú násilnými, keď nedostanú drogy vtedy, keď ich chcú."

"Mňa nezaujíma on, bojím sa o teba. Drž sa od neho ďalej, počúvaj nás. Počúvaj aspoň Taeho, urobil toho pre teba už dosť," povedal Jin, čo donútilo Jimina cítiť sa ešte viac previnilo, zato jak Taehyung vybuchol.

"Ja viem, ja sa len cítim vinný za všetko. Snažil sa bojovať proti závislosti, zatiaľ čo sme boli spolu a ja som si to nikdy neuvedomil. Mohol som mu pomôcť, mohli sme byť v poriadku, mohli sme-"

"Nie je tu žiadne 'mohli sme' alebo 'keby', nezmení sa, pokiaľ to on sám nebude chcieť. A nie je to tvoja vina, dobre? Počúvaj ma," prerušil ho Jin, potom ho chytil za jeho opuchnutú uplakanú tvár, tak aby sa mu pozeral priamo do jeho hnedých očí, "nie je to tvoja chyba."

Jimin zažmurkal očami, slzy mu stále stekali dole jeho lícami. Bol smutný. Bol smutný a opitý. Taehyung bol preč, bol naštvaný na Jimina, ktorý sa mu potreboval ospravedlniť, teda, ak sa vlastne aj vráti.

Jimin plakal až dovtedy, pokiaľ nezaspal na Jinových nohách , premýšľajúc o všetkom.

-

Jimin sa zobudil s veľkou bolesťou hlavy. Povzdychol si a pomrvil sa na niekoho nohách. Pomaly otváral oči, zvykal si na slnečné lúče. Pozrel sa na stranu, kde zbadal neuprataný konferenčný stolík. Nejaké prázdne krabice od pizze boli na zemi a veľa prázdnych fliaš stálo na stole. Jungkook ležal na veľkom gauči, znel, ako keby zaspal.

"Hej," hlboký hlas donútil Jimina otočiť hlavou, stretol sa s Taehyungom, ktorý mal ospravedlňujúci úsmev na tvári.

Jimin vyskočil od radosti a silno objal Taehyunga, začali sa mu v očiach formovať slzy, "som tak rád, že si prišiel, je mi to tak ľúto Tae, prepáč mi,"

Taehuyung sa hlasno zasmial a objal Jimina ešte silnejšie. "Nie hlupák, mne je to ľúto. Ty si tak hlúpy," obaja sa zasmiali.

"Ako si sa vlastne dostal pod moju hlavu? Myslel som si, že spím na Jinovi?" spýtal sa Jimin.

"Spal si, ale keď som sa vrátil, vynadal mi a povedal mi, nech to dám do poriadku. Snažili sme sa ťa zobudiť, ale bol si úplne vypnutý, tak sme si len vymenili miesta. Je v tvojej posteli mimochodom," odpovedal Tae.

"Aha, okay, to dáva zmysel. Ale Tae naozaj. Mrzí ma to,"

"Ja viem, Jin mi povedal všetko. Vieš, že mi musíš povedať všetko, rozumel by som ti, prečo sa bojíš o toho debila tak moc, prosím, len nedrogu,j aj keď ti to navrhne," prosil Taehyung.

"Nie! V žiadnom prípade! Neurobím to!" krútil Jimin hlavou.

"Dobre teda, verím ti, teraz vstaň a nachystaj sa...nejak meškáš do práce idiot," zasmial sa Taehyung a Jimin okamžite vstal, namieril si to rovno do kúpeľne, kde si dal rýchlu sprchu.

Sprcha mu zabrala tak 7 minút, utekal k jeho šatníku, zobral oblek, ktorý si nedávno kúpil a rýchlo sa obliekol. Mal menej ako hodinu nato, aby tam prišiel. Cesta väčšinou trvá tak 30 minút bez nejakých väčších problémov na ceste. Dúfal, že nebudú žiadne dopravné nehody a zápchy, inak by mal poriadny problém.

-

Jimin zakýval na rozlúčenie a utekal dolu po schodoch do jeho auta.

Našťastie neboli žiadne zápchy a on sa načas dostal do práce.

"Vďakabohu!" povzdychol si, ako nastupoval do výťahu, cítil ako bol udýchaný.

Dvere od výťahu sa otvorili a on odkráčal smerom k svojmu stolíku.

Všimol si, že Yoongi nebol nikde naokolo, čo ho donútilo víťazne sa usmiať.

Posadil sa a bol zaneprázdnený prácou. O niekoľko minút neskôr si všimol ako bledý muž nakráčal ruka v ruke s čiernovlasou ženou. Toto bola iná ako včera. Držala mu vrecko ľadu na ústach a zazerala priamo na Jimina.

Práve na mňa zazerala? Prečo? Povedal jej, že som ho udrel? Premýšľal Jimin.

"Hej, ty si Jimin?" tenký hlas povedal vedľa môjho ucha. Otočil som sa na malé dievča s blond vlasmi, "uhm, áno, prečo?"

"Ľudia vravia, že si zbil pána Mina, pretože udrel tvoju priateľku," Jimin sa skoro zadrhol na vlastnej sline.

"Čo priateľku?" vzlykol Jimin, "ja neviem, ale tie ženy ťa nenávidia, pretože si ho udrel," zasmiala sa.

"Ony sú sprosté a čo ty? Prečo mi to vravíš? Nie si naštvaná?" Jimin venoval všetku svoju pozornosť malej dievčine.

"Nie, nie je moja šálka kávy," žmurkla na neho, načo sa Jimin usmial.

"Ty si tak roztomilá! Ako sa voláš?" spýtal sa Jimin, ktorý úplne zabudol na Yoongiho a na klebety, ktoré začal. Jimin bol tak rád, že si našiel v práci nového kamaráta.

"Som Lisa," natiahla svoju ruku k Jiminovi, " Jimin, rád ťa spoznávam."

Jimin a Lisa sa rozprávali celý deň, sťažka dokončili nejakú prácu. Vymenili si telefónne čísla a dohodli sa, že cez víkend pôjdu spolu do klubu.

Po práci Jimin kráčal s Lisou dole na parkovisko. Zakývali si na rozlúčku a Jimin sa pomaly vydal smerom k jeho autu s úsmevom na tvári.

Jimin odomkol z diaľky auto, hodil svoje tašky do kufru. Otvoril dvere a usadil sa na sedačke, čeliac tvárou tvár Yoongimu, ktorý sedel na sedačke spolujazdca. Znova.