Jimin odíde z násilného vzťahu a odsťahuje sa do nového mesta, kde začína odznova žiť svoj život. Avšak všetko sa zmení, keď narazí na jednu osobu.
V tomto príbehu sa vyskytujú veci ako: zneužívanie, užívanie drog, homofóbne narážky, depresie, zmie...
"Okay Jimin, predtým než odídeš, chcem sa ťa ešte spýtať jednu vec...mávaš ešte nočné mory?" stará žena sa spýtala, dvíhajúc pero k zošitu na jej kline. Pripravená zapísať to, čo vyjde z mojich úst. "Už nie paní Kim, nemávam ich odvtedy, čo som začal chodiť na stretnutia s vami," povedal som s úprimným úsmevom.
"To rada počujem zlatíčko, som naozaj šťastná, že som ti pomohla. Zapamätaj si, aj keď naše sedenia skončia a budeš mať nejaké problémy, vždy môžeš zavolať a dohodnúť sa na termíne s mojou sekretárkou." Pokýval som hlavou a dvihol palec nahor. "Ja viem paní Kim, ďakujem. Uvidíme sa na budúci mesiac," Postavila sa z jej stoličky a odkráčala za mnou, aby ma mohla privinúť do hrejivého objatia. "Dávaj si pozor," povedala ako ma pustila a otvorila mi dvere, aby som mohol odísť.
Paní Kim, je mojou terapeutkou už 9 mesiacov. Keď som prvýkrát prišiel do Seoulu, bol som mimo. Ak si správne pamätám, plakal som celý týždeň. Plakal som, pretože som sa bál, čo Yoongi spraví. Pokúsi sa ma nájsť? Pokúsi sa spraviť niečo zbabelé? Budem mu chýbať?
Plakal som ešte viac, keď som si spomenul na všetky dobré spomienky, čo sme mali spolu na začiatku vzťahu. Hoci aj po všetkej tej bolesti, mi stále chýbal. Cítil som sa sám.
Po niekoľkých týždňoch som si podrezal žily, pretože som nemal dôvod žiť. Našťastie, môj najlepší kamarát Taehyung sa rozhodol vziať si v ten deň dovolenku. Našiel ma nehybne ležať v kuchyni na dlážke. Keby nebolo jeho, bol by som už dávno 2 metre pod zemou.
Po sériách podobných incidentov si Taehyung uvedomil vážnosť mojich depresií a navrhol mi ísť k psychológovi. Neargumentoval som s ním, iba jednoducho súhlasil. Bol som nezamestnaný a nepomáhal som mu s ničím. Iba som mu robil starosti, keď som robil tieto hlúpe veci. Dospel som k záveru, že by som sa mohol aspoň pokúsiť dať do poriadku a prestať mu privádzať srdcové infarkty zakaždým, keď ma nájde v bezvedomí.
Ak by som mal byť úprimný, prijatie pomoci od psychológa bolo najlepšie rozhodnutie, ktoré som spravil, samozrejme až potom, že som opustil Daeugu.
Po pravidelných návštevách každý týždeň, som sa začal cítiť lepšie. Neustále mračenie bolo nahradené žiarivým úsmevom. Som viacej spoločenskejší, moje nočné mory sa vytratili tiež. Už sa viac nebojím ľudí. Moja chudá, bledá tvar začala byť viac bacuľatá. Tae keď ma zakaždým vidí, si nemôže pomôcť a musí mi stlačiť líčka.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Povzdychol som si, keď som odchádzal z budovy a začal kráčať priamo k môjmu autu. Dnes musím pracovať od 14:00.
Naštartoval som auto a vydal sa do malej kancelárie. Deň plný práce čaká. Keď som prišiel, pozdravil som sa so svojimi spolupracovníkmi a našiel si svoje miesto za roztomilo, dobre organizovaným stolíkom. Začal som triediť papiere, ktoré potreboval šéf v abecednom poradí.
Deň ubehol rýchlo, ani som sa neuvedomil a vypínal počítač a išiel dolu výťahom. Späť do nášho útulného bytu s Taehyungom. Dvere od výťahu boli skoro zavreté, keď v tom sa medzi ne strčila ruka, aby zabránila zavretiu.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Bledý muž vstúpil do výťahu a kývol mi hlavou na náznak toho, že môžem znova stlačiť tlačidlo. Otočil sa dopredu, tak aby som nebol schopný na neho vidieť. Mal všetko čierne a rúško skrývalo jeho tvár.
Stlačil som tlačidlo a výťah sa opäť pohol, zastavil na prízemí, kde som sa rýchlo zobral a nasmeroval si to rovno k autu.
