I hate U, I love U » YoonMin

SEBEC

<Yoongi>

Potom, ako drogy prestali mať na mne účinok, moja myseľ bola zahmlená. Zažmurkal som očami a snažil sa zvyknúť si na svetlo, ktoré vychádzalo z tv, kde bol spustený nedopozeraný film.

Všetko bolo tmavé, nie že by ma to trápilo, bol som zvyknutý. Každý deň som sa zobúdzal do ničoho, len do veľkého, opusteného domu. Občas som sa zobudil s náhodnými štetkami, ale to len vtedy, keď som išiel piť alebo som si dlhšie nezasunul. To však nie je nič nové.

Tento krát som však cítil na svojom ramene ťažké telo. Jimin. Spal ako bábätko, vyzeral tak spokojne. Tak na neho žiarlim.

Och, ako si len želám, aby som aj ja mohol spať tak spokojne.

Pozeral som na jeho krásnu tvár, pery sa mu oddeľovali a spájali pritom ako sa zakaždým nadýchol. Vtedy a aj teraz sa chichoce zo spánku. Premýšľam, o čom asi tak sníva?

Pozeral som sa na neho ešte pár minút, nechcel som z neho spustiť oči.

Natiahol som sa po mobil a skontroloval čas. 1:15 ráno. Mal by som ho zobudiť a povedať mu, nech ide domov? Povedal, že potrebuje ísť domov. Alebo by som mal byť sebec a nechať ho tu prespať? Iba tak s ním budem môcť byť dlhšie.

Vybral som si druhú možnosť.

Vedel som, že zajtra bude Jimin pravdepodobne naštvaný zato, že som ho nezobudil, ale ja som už taký.

Som sebec.

Potichu som sa postavil a zobral Jimina na ruky ako princeznú. Opatrne som odkráčal do spálne, kde bola veľká posteľ. Opatrne som jednou rukou popravil posteľ a zľahka ho tam položil. Zakryl som ho s veľkým paplónom, uistil som sa, že nenachladne.

Išiel som späť do obývačky pozbierať zvyšné smeti, ktoré boli na stolíku. Kvokol som si dole a utrel trochu rozliatej čokolády, pričom som si všimol na stole roztrúsený biely prášok.

Zamračil som sa a premýšľal nad tým, či som vždy bol tak neporiadny? Striasol som sa svojich myšlienok, zobral zvyšný prášok a šálky. Šálky som položil do drezu a malé vrecúško skryl do jedného zo šuplíkov.

Potichu som všade zhasol a vrátil sa naspäť do spálne.

Uvedomil som sa, že Jimin mal na sebe stále pracovné oblečenie. Nebude sa mu tak spať pohodlne, viem to, pretože, keď sme spolu chodili, spal len v boxerkách.

Rozhodol som sa ho opatrne vyzliecť, tak, že sa neprebudí. Rozopol som mu košeľu a pomaly ju dal dole. Odopol som mu opasok a rozopol zips, pomaly som mu dával dole nohavice.

Mal na sebe roztomilé rifľové boxerky, boli roztomilé preto, lebo mu presne pasovali. Jeho jemné tvarované tehličky, ktoré mal pred rokom, boli teraz nahradené roztomilým bruškom. Bol tak roztomilý.

Usmial som sa a rýchlo sa vyzliekol tiež, nerad spím v oblečení.

Odkráčal som na druhú stranu postele a šupol sa pod paplón. Otočil som sa doľava a pozeral som sa na spiaceho Jimina. Bože, on je tak nádherný. V tom momente som mal chuť ho zobudiť a pobozkať, ale rozhodol som sa to nespraviť.

Namiesto toho som využil čas a obdivoval ho. Zdvihol som svoju kostnatú ruku a palcom mu prešiel po líci. Smutne som sa usmial. Prečo ma opustil? Prečo som ho stratil? Prečo sa nemôžem zmeniť? Nie je to tak, že som sa o to nepokúšal, len je ťažké prestať s tými sračkami.

Nezaslúžim si tohto chlapca, načo sa vlastne snažím, keď aj tak ho ešte viac zničím.

Začali ma v očiach štípať slzy. Len pri pomyslení nato, že znova ma opustí, som sa začal cítiť ešte horšie. Tak ako moc mu nechcem ublížiť, stále ho nechcem stratiť. Potrebujem ho. On je jediná vec, ktorá ma drží pri rozume.