*Druhý deň- cesta do školy*
*Pohľad Niall*
Zaklopal som na dvere Rosalinho domu. Začul som dupot na schodoch a potom posunutie kľúčom vzámke. ,,Oh, ahoj. Rosalie je hneď tu." vo dverách stál vysoký chalan s modrými očami a hnedými vlasmi, ktoré boli učesané na štýl Justina Biebra. ,,Dobre. Počkám na ňu." usmial som sa. ,,Poď kľudne dnu. Ako Rosalie poznám bude jej to trvať dlhšie." zasmial sa a pustil ma dnu. ,, Dáš si niečo? Vyzuť sa nemusíš ešte nemáme koberce." ,,Nie, ďakujem." usmial som sa. ,,Ako sa vlaste voláš?" spýtal sa ma. ,,Niall. A ty?" ,,Lucas" usmial sa. ,,Koľko máš rokov, Niall?" ,,Budúci týždeň v utorok 18 a ty?" ,,Ja mám 14" pozrel sa do zeme. ,,Vyzeráš o dosť staršie." povedal som a to už Rosalie zišla dolu po schodoch. ,,Ahoj Rosalie." pozdravil som sa. ,,Ahoj Niall." usmiala sa. Zobrala si tašku a mohly sme vyraziť.
*Pohľad Rosalie*
Pripravovala som sa do školy, keď som započula ako sa Lucas- môj brat s niekym rozpráva. Pomyslela som si, že to bude Niall veď mama už dávno nie je doma. Rýchlo som sa dočesala a šla som dole. Všimla som si, že dole je Niall a s Lucasom sa rozprávajú. ,,Koľko máš rokov, Niall?" ,,Budúci týždeň v utorok 18 a ty?" ,,Ja mám 14" povedal Lucas. Niall bude mať 18! To sa musí osláviť! Dúfam, že do utorka niečo vymyslím... Zišla som dole, šli sme po Beth a odišli sme do školy.
*Škola*
,,Máte dakto prvú hodinu fyziku ako ja?" spýtal sa nás Niall. ,,My s Liamom máme angličtinu." ,,Ja mám dejepis." usmiala som sa. ,,Blahoželám Rosalie. Som zvedavý s kým budeš sedieť. Učiteľka si tam urobila zasadací poriadok a zdá sa mi, že jediné voľné miesto je vedľa Zayna Malika." zasmial sa Niall. ,,Nebuď k nej krutý, Horan!" zasmiala sa Beth. V tom zazvonilo na hodinu a ja som odišla do učebne. Vo dverách som stretla učiteľku. ,,Slečna Whit? Budete sedieť vedľa Zayna Malika." ukázala učiteľka do prázdnej lavice a ja som si sadla viac ku oknu. ,,Račej si sadni vedľa tam zvyke sedávať Zayn." ozvalo sa ku mne dievča z lavice predomnou. Presadla som si a usmiala som sa a ňu. Učiteľka začala rozprávať a v tom do triedy vtrhol ten chlapec čo do mňa včera strkol. ,,Preáčte, že som prišiel pozde ale zmeškal som bus." ospravedlnil sa a šiel mojim smerom. Sadol si vedľa mňa. ,,Ahoj." pozdravila som ho. ,,Ahoj." pozeral na mňa dobrých 5 minút. ,,Mám niečo na tvári?" ,,Čo? Prečo?" vytrhla som o zo zamyslenia. ,,Kukáš na mňa už dobrú chvíľu" zasmiala som sa. ,,Ako sa vlastne voláš?" prelomil ticho a spýtal sa. ,,Rosalie a ty asi budeš Zayn." ,,Hej. Ja som Zayn." chvíľu na mňa uprene hľadel a potom prehovoril: ,,Prepáč, že som ťa včera sotil na zem. Vážne som nechcel.." povedal. ,,V poriadku. Nabudúce by si si mal otvoriť oči." žmurkla som naňho a odišla som z triedy pretože zazvonilo na prestávku.
Číta to vôbec niekto ? :( :O Ak áno prosím *vote* a *komentár* :3 Ďakujem :*
