Začalo to ako vo filmoch. A ja som sa čoraz viac cítila ako hlavná hrdinka, ktorá ani nevie kam z konope.
Mišo rýchlo vyšiel von a ja som ho čakala presne tam, kde som mala.
"Super, si tu. Toto bude pravdepodobne všetko moc divné, ale budeme musieť konať naozaj rýchlo." povedal a hneď na to ma zas niekam ťahal.
"Kam ideme?"
"To uvidíš potom."
Nemala som na výber, s Mišom sa nedalo hádať. On bol totiž ten, ktorý vždy vyhral každú hádku.
Nešli sme dlho, iba chvíľu. Zastali sme pri paneláku, ktorý vyzeral úplne obyčajne, no asi nebol. V Mišovich očiach sa zračil odpor a znechutenie, keď do rúk bral kameň a hodil ho presne do okna na treťom poschodí.
S otvorenými ústami som sa pozerala na všetko, čo robil. Nedokázala som sa ani pohnúť, nič mu povedať, v ničom mu zabrániť. Iba som ho sledovala, ako zdvíha ďalšie kamene a rozbíja okná na treťom poschodí.
"Ako sa tam teraz bude bývať novým nájomníkom, čo?" zasmial sa a mne odrazu prišlo, akoby zošalel.
Odrazu začal bežať a vzal ma za ruku, pretože som sa ešte stále nedokázala ani pohnúť. V takomto stave som ho ešte nikdy nevidela. Hneď na to zastavil na druhej strane budovy, kam už nemal majiteľ bytu na treťom poschodí dohľad.
Chvíľu sme tam stáli, obaja bez slova, zatiaľ čo si Mišo vytiahol cigaretu a zapálil si.
Z budovy vyšla von osoba, nasadla do auta a chcela niekam odísť, no nedalo sa mu naštartovať.
"Sladká pomsta." zašepkal Mišo, otočil sa na mňa a vtedy som uvidela osobu sediacu v aute.
Bol to Mišov bývalý tréner.
YOU ARE READING
euphoria
Short StoryPamätám si na deň, v ktorý sa odtrhol z reťaze. Bol to deň, keď sa všetko zmenilo, deň, v ktorý som vedela, že je niečo zle. Bol to deň, v ktorý som sa rozhodla mu pomôcť.
