Keď som tam sedela s ním dlhšie, sledovala som večernú oblohu a oprela som sa mu o plece. Zas zvyčajne voňal a ja som sa nevedela nabažiť jeho vône.
"Prečo si ma chcel vidieť? Deje sa niečo?"
"Vlastne nie. Chcel som ťa vidieť len tak."
"Nič nie je len tak." nástojila som.
"Je."
"Nie."
"Čo chceš vlastne počuť?" vyhŕkol odrazu s trochou podráždenia v hlase.
Po chvíli sa znovu ozval. Pravdu? To, že som sem prišiel preto, že som sa chcel nejako odreagovať?"
Zadívala som sa mu hlboko do očí. "Chceš počuť to ako som zisťoval kedy presne dnes pôjdeš domov? To ako som sem prišiel plný strachu že ma pošleš domov a už ma nebudeš chcieť vidieť po tom ako som sa vtedy správal?"
Pomaly sa priblížil a chytil ma za líce. V tom momente som sa mohla doslova stratiť v jeho čokoládovohnedých očiach.
No a potom sa to proste stalo.
Zacítila som jeho mäkké pery na tých mojich a už nikdy som sa od nich nechcela odtrhnúť.
YOU ARE READING
euphoria
Short StoryPamätám si na deň, v ktorý sa odtrhol z reťaze. Bol to deň, keď sa všetko zmenilo, deň, v ktorý som vedela, že je niečo zle. Bol to deň, v ktorý som sa rozhodla mu pomôcť.
