všetko, čo som nepovedal

73 7 0
                                    

Dlhšie sme sa nevideli. Klamala by som keby poviem, že som sa mu nesnažila vyhnúť. Raz som ho však uvidela sedieť pred mojím vchodom s cigaretou v ústach.

Hneď som si spomenula na jeho ruky ovinuté okolo môjho tela a na to teplo a bezpečie, ktoré som v ten večer cítila, aj keď som mala v hlave ten najväčší zmätok.

"Čo ty tu?"

"Chcel som ťa vidieť."

"Ako si vedel, že tadeto pôjdem domov teraz?"

"Sedel som tu celý deň." povedal a mne niečo vnútri podskočilo. "Robím si srandu. Tak trochu som dúfal." pousmial sa.

Aha.

Chvíľu sme na seba bez slova pozerali. Mala som chuť urobiť tak veľa vecí ale nezmohla som sa na nič. Iba som tam stála.

"Chcel som sa ospravedlniť. Asi." povedal.

"Za čo?"

"Za to ako som sa zachoval. Len.. v poslednej dobe nie som tak trochu vo svojej koži." zamumlal.

Sadla som si vedľa neho na schody a pozrela som sa na večernú oblohu. "Všimla som si."

"To si jediná."

euphoriaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora