Keď som sa o týždeň išla pozrieť na ďalší zápas, odtiahol ma pred štadión a povedal mi slová, ktoré ma naozaj zaskočili.
"Po zápase ma tu počkaj, budem tu najrýchlejšie ako budem môcť. Chcem niečo vybaviť."
Hneď potom zmizol v útrobách štadiónu a ja som nemohla ani protestovať a ani prikývnuť. Mišo totiž dobre vedel, že tu budem čakať a že mu budem chcieť pomôcť.
Mišo podal zatiaľ najlepší výkon v tejto sezóne a ja som sa nezmohla na nič iné ako na široký úsmev vždy, keď dal gól. Vždy urobil takú šťastnú grimasu a mohli ste vravieť že hokejisti sú namyslení, vždy v sebe mali tú detskú radosť keď sa im niečo podarilo.
Alebo to som bola zas iba ja - to dievča, ktoré si všetko až moc všíma.
No a ja som ho čakala.
Keby som len vedela, že toto bol ten deň, v ktorom sa odtrhol z reťaze.
CZYTASZ
euphoria
Krótkie OpowiadaniaPamätám si na deň, v ktorý sa odtrhol z reťaze. Bol to deň, keď sa všetko zmenilo, deň, v ktorý som vedela, že je niečo zle. Bol to deň, v ktorý som sa rozhodla mu pomôcť.
