"Ty si zošalel. Čo si to spravil?" skríkla som na neho, keď som sa trochu spamätala a boli sme na ceste domov, kam ma išiel vyprevadiť.
"Zaslúžil si to."
"Iba za to, že ťa nechal hrať za nižšiu ligu? To ti to tak zničilo ego, že si mu musel rozbiť okná na byte a zničiť auto?" stále som sa nevedela zastaviť.
"Je v tom oveľa viac ako iba toto." povedal a zakrútil hlavou na nesúhlas.
"Za toto môžeš mať seriózne problémy!" znovu som skríkla.
"Mám to ošetrené."
Neveriacky som sa na neho pozerala. Jemu asi naozaj preskočilo.
"Čože?"
Iba sme na seba chvíľu pozerali, kým nesklopil zrak na svoje tenisky. Nevyzeralo to, žeby mal výčitky svedomia. Akoby mu ani nevadilo, čo práve urobil.
"Ďakujem že si tam so mnou bola." vydal zo seba po chvíli.
Keď sa medzi nami rozhostilo to známe ticho, rozhodla som sa že radšej pôjdem domov. "Asi už pôjdem."
Iba prikývol a sledoval ma, ako pomaly kráčam hore schodmi do vchodu. Keď som bola skoro v polovici, počula som, ako za mnou volá.
"Počkaj.. môžem.. môžem ťa objať?"
ESTÁS LEYENDO
euphoria
Historia CortaPamätám si na deň, v ktorý sa odtrhol z reťaze. Bol to deň, keď sa všetko zmenilo, deň, v ktorý som vedela, že je niečo zle. Bol to deň, v ktorý som sa rozhodla mu pomôcť.
