Jeho otec bol milý. Rovnako, ako aj Mišo. Trochu ma mrzelo, že im obom celé toto stalo a bolo vidno, ako zlomení obaja boli. Viem, že Mišova mama tam pre neho stále bola, no cítil, že jej už nemohol veriť a že zradila rodinu.
"Kde ste sa vy dvaja spoznali?" spýtal sa odrazu jeho otec, keď ma Mišo predstavil ako jeho priateľku, čo ma neskutočne zahrialo u srdca. Bolo pekné počuť to z jeho úst.
"Z videnia sme sa poznali už dlho," začala som, no nenechal ma dokončiť svoju myšlienku.
"A potom som ju zavolal nech sa ide pozrieť, ako hrám hokej, aby som ju mohol ohúriť svojim hokejistickým šarmom," zasmial sa Mišo. Bolo super vidieť, ako si s otcom rozumejú a ako sa Mišo pri ňom cíti dobre a uvoľnene, nie ako pri jeho mame a jej novom priateľovi doma.
"Keď už hovoríme o hokeji, prídem sa zasa pozrieť. Chýba mi vidieť ťa na ľade, synak." povedal jeho otec a Mišovi sa na tvári objavil obrovský úsmev.
Po chvíli príjemného ticha sa ozval zasa jeho otec. "Už si ju pozval?" spýtal sa.
Nechápavo som zvráštila obočie. "Kam?"
YOU ARE READING
euphoria
Short StoryPamätám si na deň, v ktorý sa odtrhol z reťaze. Bol to deň, keď sa všetko zmenilo, deň, v ktorý som vedela, že je niečo zle. Bol to deň, v ktorý som sa rozhodla mu pomôcť.
