sexy teacher Larry Stylinson

Part 7

Pobyt v nemocnici bol hrozný. Čo hrozný, priam príšerný. Celé dni som len ležal v posteli, raz za čas ku mne prišiel doktor aby si overil či sa mi pamäť vrátila alebo nie. Nevrátila. Ale aj tak neviem čo by sa mi malo vrátiť. Veď si len nepamätám ako ma zrazilo auto, čo je podľa mňa spôsobené šokom. Takže si nepamätám tak 10 minút? To nie je až také hrozné.

Je síce pravda že doktora a vlastne ani nikoho iného som sa nepýtal čo sa stalo. Verím Louisovi. Nemá mi prečo klamať.

Počas môjho pobytu, ktorý trval 5 dní ma chcel prísť navštíviť Zayn Malik asi stokrát. Áno, len chcel. Nechcem sa kamarátiť s chlapcom, ktorý mi chcel prebrať Louisa. Aj keď je čudné že som si to nevšimol, zvyčajne som všímavejší a to s tým autom. Ale dosť. Asi som ho mal naozaj rád.

Samozrejme Zayna som k sebe nepustil ale za to Louis to bol na bežnom poriadku. Síce stále keď prišiel vyzeral nervózne, spýtal sa ma či tu bol Zayn a ak som povedal že bol ale že som ho nepustil, uvoľnil sa. Asi mu je nepríjemné baviť sa o ňom, lebo potom vždy ožil.

A teraz? Teraz môžem ísť konečne domov a do školy. Samozrejme, nie som blázon ale ja sa tak teším že budem Louisa vídať častejšie. Chýba mi. Síce sa vidíme každý deň ale mne to nestačí. Som naňho namotaný, ja viem, a dúfam že aj on na mňa. Aj keď, čo by on videl na obyčajnom chalanovi ako som ja? Veď nie som ničím výnimočný, nemám žiadnu vyšportovanú postavu ako on ani magické oči.

„Ahoj" dvere od izby sa otvoria a do vnútra stúpi človek o ktorom sa mi už aj sníva. Louis. „Bol tu?" jeho každodenná otázka. Väčšina ľudí keď príde sa pýta ako sa máš a tak ale u Louisa je to táto otázka. Nečudujem sa mu.

„Dnes nie. Prekvapivo" dodám načo sa na jeho tvári zjaví úsmev. Stále nervózny ale už menej. „Tak ideme?" ozve sa, čím ma dokonalo prekvapí. O čom rozpráva? „Kde? Louis, vieš o tom že dnes odchádzam? Mamka po mňa príde čo nevidieť."

„Ja viem že odchádzaš, Hazz, a aj preto som tu. Odveziem ťa ja. S tvojou mamkou to vybavila Gemma. Predsa len by to bolo podozrivé keby som šiel za tvojou mamkou s touto prosbou" mrkne na mňa čo u mňa spôsobí srdcový kolaps. On je tak dokonalýýý.

„Aha. Tak ideme" hodím na neho úsmev alá Hollywood a zavesený do jeho ruky, vyjdeme z izby.

Po ceste do auta sa cítim ako špión. Louis sa neustále obracia a očami doslova skenuje prostredie. Bolo by to fajn keby sme boli v nejakej pofidérnej štvrti ale sme pri nemocnici. Jedine pofidérne vyzerajúca vec je možno tak kontajner.

„Čo je ti?" spýtam sa kúsok nervôzne, keď ma to už prestane baviť. Preboha, sme na parkovisku a auto je od asi 10 metrov ale my ideme tempom slimáka. Niežeby som si nevychutnával jeho prítomnosť ale už chcem vypadnúť z tej prekliatej budovy.

„N.nič. Tak poďme" nervózne sa usmeje a konečne nasadí normálne tempo.

„Čo zas?" spýtam sa otrávene keď sa asi po sekunde znovu zastaví. Mňa drzí za ruku, takže tým zastavil aj ja.

„Vidíš ho?" spýta sa a hlavou pohodí dopredu. „Ježiši, Louis, je to človek, ktorý ide do nemocnice. Čo je na tom akože divné? Prosím, ja už chcem ísť domov a nemám náladu sa tu hrať" šepnem nahnevane.

„Počuješ Louis, niekto sa už nechce hrať. Tak čo tak sa s ním nehrať?" spoza môjho chrbta sa ozve niekoho hlas. Podskočím a rýchlo sa skryjem za Louisov chrbát.

„Ako pri fontáne" šepne tá osoba, ktorá ku nám podíde. Stojím pod lampou a tak aj uvidím jeho tvár. Čierne vlasy, oči. Jediné čo je na ňom divné je ten nahnevaný výraz tváre.

„Čo tu chceš, Zayn?" Louisov hlas sa zmení behom sekundy. Predtým nervózny ako pes a teraz? Myslím si že ten chlad, ktorý z neho vyžaruje by zmrazil aj Slnko.

„To je ten Zayn?" spýtam sa. Ja viem že ta situácia asi je napätá ale zvedavosť mi nedá.

„Keby si ma pustil do izby, povedal by som ti to" ozve sa nahnevane. Tak on ma ešte tú drzosť mi niečo vyčítať?

„Keby si nechcel môjho chlapca tak by som ťa do tej izby pustil" syknem pri čom stisnem Louisovu ruku. „Harry" šepne Louis ale už je asi neskoro. Na Zaynovej tvári sa miešajú rozličné pocity. Hnev strieda smútok, prekvapenie, zhnusenie až sa na ustáli na údive, pravdepodobne.

„Čo si kurva o mne Harrymu povedal?" myslím že som asi prestrelil. Pre istotu sa ešte viacej skryjem za Louisov chrbát. „Nechaj ho. On za to nemôže že ho chceš ale pochop to on je môj" zasyčím. Za jeho chrbtom sa cítim oveľa bezpečnejšie.

„A ty mu veríš? Veď tá sviňa ti ublížila" skríkne. „Drž hubu" ozve sa aj Louis. Čo to povedal?

„Čo ? Ja nerozumiem. Louis, o čom to rozpráva?" svoju otázku otočím na môjho chlapca. „Harry, pamätáš čo som ti hovoril. On bude vravieť všetko pre to aby ma mal pre seba. A never mu. Nijak som ti neublížil. Veď ťa mám rád" jemne sa na mňa usmeje a ja si dám imaginárnu facku. O čom preboha rozmýšľam? Louis by mi nikdy, NIKDY, neublížil.

„Máš pravdu, prepáč" ospravedlním sa mu a zaprisahám sa že Zayna už nebudem počúvať.

„Ohh, aké romantické. Harry, nepamätáš sa? To tá sviňa, za ktorú sa schovávaš ti vyrvala srdce z hrude. Naozaj si to nepamätáš? To on ťa zradil. Ja síce neviem ako lebo si mi to nepovedal ale zradil ťa" ozve sa ten klamár.

„Aspoň si vymysli lepšiu lož" sykne naňho. „Poď Louis, ideme. Mal si pravdu" šepnem a chcem odísť ale niečo mi nedovolí. Presnejšie mne áno ale Louisovi nie. Je to Zaynova ruka, ktorá ho drží pod krkom. „Ty jedna sebecká sviňa" zakričí a hodí ho do lampy. „NIÉÉ" zakričím a vrhnem sa medzi nich.