sexy teacher Larry Stylinson

Part 3

Zas škola. Keď si predstavím že budem sedieť v tej šedej miestnosti bez záclon či nejakého kvietku je mi zle. Naša trieda vyzerá akoby ju nikdy ani neboli navštívili žiadny študenti. Hole múry šedej farby, jedna tabuľa, katedra a pár lavíc so stoličkami. Luxus na nezaplatenie.

Jediná svetlá chvíľka je že aj dnes máme biológiu. Nie že by som ju nejako extra obľuboval ale za tie dva dni mi prirástla k srdcu. Možno je to tým že ju vyučuje dokonalý princ. Louis.

Včera, keď som zaspal (panebože to musel byť trapas) so mnou bol dovtedy čo neprišla Gemma. Potom vraj odišiel ale nezabudol mi nechať na stolíku odkaz. V ňom bolo...Tak nádherne si spal, nemal som chuť ťa budiť :D S láskou Louis

No nie je on romantický?! Je. Dobre, dosť o ňom inak sa s tej postele nevytrepem nikdy.

Po raňajkách a hygiene na seba hodím bundu a odchádzam smer škola.

Vstupujem do obrovskej brány, na môj vkus je dosť veľká na takú malú školu ale mne je to jedno. Ja som ju nenavrhoval.

Do triedy dôjdem tesne pred zvonením a začína nuda. Prvé tri hodiny utečú ani neviem ako. Vlastne ani neviem aké predmety to boli. Moja hlava bola zamestnaná inými vecami. Štvrtá je biológia a to znamená že ho uvidím. Konečne.

Nemešká. Do triedy vstupuje s istou eleganciou a šarmom. Prvý pohľad, keď vstúpi do triedy smeruje na mňa. Ach, bože, Harry pokoj.

„Ahojte, decká dnešnou hodinou začíname biológiu človeka. Dávajte pozor, je to dosť ťažké a radil by som sa to učiť postupne a nie všetko naraz inak vám vybuchne hlava" po jeho poznámke sa triedou ozve smiech. Aj z mojich úst vyjde.

„Tak fajn, najprv preberieme ruku človeka. Je to celkom ľahké ale musíte sa to poriadne učiť. Začneme svalmi...." vyzve nás a v podobnom duchu pokračuje celá hodina.

Po hodine, keď odchádza, mi na lavici pristane lístok. O päť minút v kabinete :D Louis. Srdce mi zatrepoce ako kolibríkovi.

O päť minút stojím pred dverami kabinetu, zakopem a vstúpim. „Už som sa bál že neprídeš" usmeje sa na mňa a hneď mi pery prikryje jeho perami. „Aj ja ťa rád vidím. A prepáč že som včera zaspal. Keď ty si taký dobrý vankúš" začnem sa hneď ospravedlňovať a posledná veta zo mňa vypadne omylom. Rukou si zakryjem ústa a vytreštím oči. Modlím sa aby to nepočul.

Márne. Odpoveďou mi je Louisov výbuch smiechu. „Poď sem" ešte stále sa smeje a stiahne si ma do náručia kde ma objíme a svoji hlavu položí na moje plece. „Ty si tak rozkošný, Harry. Nikdy v živote som nevidel takého človeka" šepne mi do ucha a začne ma bozkávať na krku. Je to moc príjemné.

„Musíš ísť. O minútu ti začína hodina" šepne ale s bozkami na krku neprestáva. „Nie" šepnem a ešte viac sa natisnem na jeho svalnaté telo. „Ani nevieš ako rád by som ťa bozkával ale máme iste povinnosti. Ja učenie a ty školu. Tak šup šup" venuje mi posledný bozk na krk a odtiahne sa odo mňa. S posledným smutným úsmevom vyjdem von z kabinetu a idem do triedy aby som pretrpel ostatné hodiny.

Koniec. Zvonček oznamujúci koniec školy. Aký som len rád. Veselo si vykračujem z budovy a pritom hľadám kľúče od domu ale nikde ich neviem nájsť. Posledne som ich mal v kabinete biológie, kde .. jasné. Asi som si ich tam zabudol.

Tak sa teda otočím a kráčam naspať k škole. Moje nohy ma rovno vedú ku kabinetu biológie. Chcem zaklopať a vstúpim ale zarazí ma Louisov hlas. Je o niečo hrubší a iný. Taký chladnejší. Asi s niekým telefonuje lebo počujem len jeho hlas.

Ja viem že počúvať cudzí rozhovor sa nesmie ale moja zvedavosť je väčšia. Nalepím sa na dvere a snažím sa zachytiť aspoň niečo.

Nie všetko je v poriadku. Všetko ide ako po masle.

Áno, neboj sa. No bola to makačka ale v pohode.

Blázniš, tak moja vina? Ja som ho mal len zbaliť a nie sa tu s ním láskovať.

Niall, mal to byť jeden večer. Vieš aký šok som mal keď som ho uvidel v škole? A teraz ešte toto. To šťena si myslí že som do neho zaľúbený. Dokonca som musel pozerať aj nejakú blbú rozprávku.

Nerehoc sa mi.

Áno, jasné. Harry sa to nesmie nikdy dozvedieť.

Harry, Harry, Harry, Harry, Harry tieto slová mi znejú v hlave. Hlava sa mi točí, myšlienky ma pichajú ako včely, začierňuje sa mi pred očami, nohy na nechcú niesť, srdce puká.

Ako najtichšie viem odchádzam od jeho kabinetu a potom sa rozbehnem. Neberiem ohľad na ľudí, ktorý ma stretnú dokonca ani na to či ma zrazí nejaké auto alebo nie. Bežím stále ďalej. Slzy sa mi kotúľajú po lícach ako hrachy až nevidím na zem pod nohami. Cítim sa prázdny. Tak prázdny. Počujem ako sa mi srdce láme na malé kúsočky. Chcem kričať, rozbíjať, dostať zo seba nejako tie pocity.

On to len hral! Nič ku mne necíti. Len sa pretvaroval. A Niall, aký iný Niall by to bol. Môj kamarát. Oprava, môj bývalý kamarát. Prečo to urobili? To my chceli ublížiť lebo ak áno, tak sa im to podarilo.

Nohy už nevydržia tu záťaž a ja padám k zemi. Sedím na tráve v parku a plačem. Nič iné mi totiž nezostalo. Len oči pre plač. Nenávidím svoju povahu. Ľudia, nie sú dobrý, tak to už pochop Harry kričím na seba ako len najviac viem. Chcem sa zmeniť.

Ja sa zmením.