sexy teacher Larry Stylinson

Part 6

Píp, píp, píp. Kde to som? A čo to je za čudný zvuk? Snažím sa otvoriť oči ale viečka vážia snáď tonu. Pomaly žmurkám aby som si privykol na svetlo, ktorého sa mojim očiam naisto dostane až až. Cez riasy vidím len rozmazané obrazy, ktoré ani neviem identifikovať.

„Harry" šepne niekto vedľa mňa a stisne mi ruku. Ten hlas poznám len ani za boha si neviem spomenúť kto to je.

„Harry, naozaj prepáč. Ja som ti nechcel ublížiť. Naozaj. Ja, keby som vedel že to počuješ. Bože, dúfam že otvoríš tie očiská a zas bude všetko fajn. Ja ťa prosím, Harry" na konci sa neznámemu človeku zlomí hlas a na hrudy cítim silný tlak. To na mňa položil hlavu.

Zvedavosť je silnejšia ako váha viečok a ja naširoko otvorím oči aby som zistil majiteľa hlasu. Prv uvidím jeho hnedé vlasy a ruku, ktorá zviera tu moju.

Keďže mi leží na hrudi, nevidí že ho pozorujem čo mne aj vyhovuje.

Prosím, otoč sa. Chcem, musím vidieť tvoju tvár.

Jemne mu palcom pohladím jeho ruku aby som si získal jeho pozornosť. „Harry" vyskočí akoby sa spálil a bojácne mi hľadí do očí. Louis.

Bože, to je Louis. Ako som si ho nemohol pamätať. To spoločné poobedie u mňa doma. To bolo tak prekrásne. Ale čo tu dočerta, robím? A prečo si do riti neviem spomenúť čo sa stalo potom?!

„Louis" šepnem. Nechcem hovoriť nahlas lebo moje hlasivky by ten príval emócii nemuseli vydržať. „Harry, povedz že sa nehneváš. Prosím, ja ti to všetko vysvetlím. Prosím" v rukách zviera svoju mikinu a slzy sú na pokraji jeho nádherných očí.

Môj milovaný Louis, nepleč. Nemáš prečo. Aj keď neviem čo sa stalo, viem že si to neurobil naschvál. Mám ťa rád. „Ja nerozumiem. Louis čo sa stalo? Čo tu robím? A za čo sa mi to tu ospravedlňuješ. Veď to poobedie bola nádherné. Milujem rozprávku Kráska a zviera" na konci sa na neho usmejem aby pochopil že sa nehnevám. Nemám prečo.

„Harry, ty si nič nepamätáš" jeho hlas sa mi nepozdáva. Je naplnený obavami a to sa mi nepáči. Čo si akože nepamätám?

„Nechápem. Čo si mám pamätať? Tebe sa to poobedie nepáčilo alebo čo.." do očí sa mi tisnú slzy sklamania. Myslel som že mu bolo rovnako dobre ako mne ale asi som sa mýlil.

„Nie, to ani náhodou. Teda áno páčilo sa mi to a veľmi ale.. ty si naozaj nič nepamätáš" overuje si to ešte raz čo ma zmetie ešte viac.

„Čo si mám pamätať? Louis, odpovedz mi konečne. Čo si mám pamätať" ozvem sa a ledva zadržujem slzy. „Nie, nie, Harry, prosím neplač. Neplač dobre. Ja ti všetko poviem. Len sa upokoj. Fajn. Poď sem" jeho ruky sa ovinú okolo mňa a tíši ma natlačený na moje telo.

„Čo sa stalo?" opakujem to ešte raz s modlitbou aby mi to konečne povedal. Cítim sa neistý.

„Vieš Harry. Potom ako som od teba odišiel, som u teba zabudol mobil. A ty si si to všimol a bežal si za mnou aby si mi ho dal ale keď si bežal cez cestu tak.. panebože Harry, je to moja vina. Keď si bežal cez cestu zrazilo ťa auto a je to celé len moja vina. Prepáč, Harry, prepáč" jeho telo sa začne otriasať vzlykmi. Nezvládam to a teraz ho objímem ja.

„Pššt, Louis, nie je to tvoja vina. Mal som sa poobzerať okolo či niečo ide alebo nie, ani náhodu si to neber za vinu. Jasné" šepnem mu do ucha a následne ho naň aj pobozkám.

„Ale, ale" snaží sa mi niečo povedať ale ja ho pobozkám tentoraz na pery. Nechcem počuť ako sa obviňuje. Proste nie.

„Nie, ticho. Louis, prestaň. Nie je to tvoja vina. Louis naozaj. Pochop to, to ja som mal dávať pozor. Ty na tom vinu nenesieš" prečo som sa len nepozrel po okolí, robím to predsa vždy, tak prečo nie vtedy. Táto myšlienka mi vŕta v hlave. Nie je možné aby som bol tak neopatrný ale Louis by mi neklamal a vidno že mal o mňa veľký strach.

„Harry, je tu ešte niečo čo by si mal vedieť" zdvihne na mňa uplakané oči a čaká pokiaľ prikývnem.

„Pohádal si sa so svojim najlepším kamošom kvôli mne. Volá sa Zayn a on ma chcel ale ty si prišiel a pohádal si sa s ním do krvi. Prosím nebav sa s ním. On ti bude chce povedať aký som hajzel a neviem čo aby ma mal pre seba ale nie je to pravda. Možno si aj vymyslí nejakú kravinu ale never mu. Prosím" šepne a zľahka ma pobozká na krk.

„Čo? Jasne že sa s ním nebudem baviť. Ty si totižto len môj" usmejem sa a bozk mu darujem na pery. Rýchlo sa odtiahne čo u mňa spôsobí zamračenie.

„Harry, ja už musím utekať, predsa len je škola a ja som profesor ale hneď ako sa škola skončí prídem a nezabudni že sa volá Zayn Malik" šepne ešte raz stisne moju ruku a odchádza preč.