sexy teacher Larry Stylinson

Part 9

Ja sa naozaj ospravedlňujem, že som skôr nepridala novú časť, ale naozaj nebol čas. Mrzí ma to. Pokúsim sa to teraz, keď sú prázdniny, napraviť. A teraz prichádza na rad, ako vždy, ďakovalejšn :D ďakujem každému kto to číta a predovšetkým 2 miláčikom. Vy viete. A hlboké ospravedlnenie patrí Lau. Honey, mrzí ma, že som ťa až tak zmietla. A máš pravdu! Nie som ten typ čo to vzdá. Aj keď.. predtým som taká bola. Ale po JŠD to ako mávnutím čarovného prútika zmizlo :D :D Trochu kratšie, ale dostávam sa do toho. :D Tak ale dosť kecov. I love you :D

Ráno, akoby chcelo vyjadriť moju náladu. Bolo pochmúrne, sem tam sa spustil dážď. V televízii dokonca hlásili, že príde búrka. Ani sa nečudujem, po tých horúčavách. Myšlienky na včerajšok som sa snažil odložiť. Zatiaľ. Lepšie sa mi rozmýšľa, keď som najedený. Na raňajky som si dal nejaký jogurt. Príchuť som si ani nevšimol, lebo v ústach som aj tak žiadnu necítil. Akoby som jedol kamene.

S nechutným pohľadom na školskú tašku som sa prezliekol a mašíroval ku škole. Myšlienky sa pomaly predierali na povrch. Vyriešil som to jednoducho. Proste som si dal slúchadlá do uší a zapol Green Day. Milujem túto skupinu.

Po ceste do školy som ešte zabehol si kúpiť desiatu, ktorú som si zabudol doma a s hlbokým nádychom som vstúpil do školy.

Poviem vám, tie pohľady boli riadne nepríjemné. V myšlienkach som sa modlil aby som na neho nenarazil. Naozaj som nevedel, ako sa mám k nemu správať.

„Ahoj," na rameno mi dopadla niečia ruka. Vlastne. Bola to Louisova ruka. V hlave sa mi ako roj vzbúrili myšlienky. Len tak-tak som potlačil slzy. Hnev ma ovládol.

„Nedotýkaj sa ma," zasyčal som potichu, vytrhol som sa mu a rýchlim krokom som odišiel do triedy. Tam zas bol Zayn.

„Nahovor na mňa," sykol som, keď som si k nemu sadal a on otváral ústa.

„Nechcem nič počuť. Aspoň teraz," dokončil som.

„Len som chcel vedieť ako si sa vyspal, ale súdiac podľa tvojho správania. Asi zle," uškrnul sa. Radšej som to nekomentoval.

„Čo máme teraz?" snažil som sa zaviesť nejakú tému.

„Hodinu s Louisom," silno som stisol viečka. Dnes sa proti mne asi každý spikol.

„Zastavil ma. Teraz," nič viac som nepovedal. Nechcel som to rozoberať, ale mal som potrebu to Zaynovi povedať. Predsa len, to on bol na mojej strane.

„Je to normálne. Keď s ním chodíš," to chodíš vypľul tak, že aj blbcovi by došlo, čo si asi tak myslí.

„Včera som si spomenul," šepnem. Už mi neodpovie, lebo hodina začala. Panebože drž ma, inak mu ublížim.

Hodina sa vliekla ako slimák. Neviem o čom bola, na to by som musela dávať aspoň nejaký pozor. Ani som sa na neho nepozrel. Žiaden kontakt, nič.

„Harry, hodina už skončila," pri uchu sa mi ozval Zaynov hlas.

„Pán Styles, môžem sa s vami porozprávať?" jeho hlas mnou zarezonuje ako nič. Ruky zovriem tak silno až mi zbelejú hánky. Hnev ma opäť pohltí. Na pamäť mi nabehne jeho telefonát s Niallom. Som frustrovaný.

„Samozrejme, pán profesor" syknem, načo sa po mne otočí polovica triedy. Ešte nikdy som k nikomu nebol taký drzý, ako teraz k nemu.

„Poďte von," vyzve ma.

„Harry, čo to má znamenať?" šepne, keď vyjdeme z triedy.

„Spomenul som si," syknem s hlavou stále sklonenou. Periférne vidím ako sa zarazí.

„Načo?" ešte stále hraje túto sprostú hru. Jeho otázku odbijem, akoby ani nebola. Je čas na moje otázky!

„O čom ste sa vtedy bavili s Niallom po telefóne?" po prvý krát zdvihne pohľad. Na jeho tvári sa zjaví čisté prekvapenie.