Volám sa Magnum a mám 17 rokov. Možno viac. Do svojich 10 rokov si nič nepamätám. Viem len že som sa zobudila na ulici a na ruke som mala náramok s menom Magnum. Teda stálo tam Magnum X. Neskôr ma našiel jeden chlap, ktorý sa ma ujal. Wong. Bol to čudný ale za to dobrý človek. Bol to japonec. Nejaký samuraj či čo. Nikdy som sa ho na to nepýtala. Naučil ma všetko čo som potrebovala. Učila som sa rýchlo. Naučil ma bojovať a používať meč, teda katanu. Keď som mala 14 tak nás prepadli. Wonga zabili a ja som zostala sama. Mala som so sebou len katanu a pár drobných. Odvtedy si zarábam pouličnými zápasmi.
...
Vošla som do nejakého baru. Nejaká diera v nejakom malom meste. Za barom bol čašník. V rohu sedeli dvaja chlapi a jeden za barom. Sadla som si za bar a objednala si pivo. Bol to ťažký deň.
Položila som katanu aj s batohom na stoličku vedľa mňa a utierala si krv z rúk. Bol to ťažký protivník ale ako vždy - zvíťazila som. Musím sa priznať že nemám rada tieto pouličné bitky a tak ale každý si nejako zarába. Čo už. Všimla som si chlapíka, ktorý sedel asi o tri stoličky ďalej a sledoval ako si zotieram krv z ruky. Keď si všimol že sa naňho pozerám, hneď uhol pohľadom. Vypila som svoj drink a pobrala som sa preč. Bola noc. Vyšla som a mierila som do môjho úkrytu. V jednej uličke za barom boli nejaký chlapi. Tuším sú piati.
"Ahoj dievčatko!" skríkol jeden po mne. Ignorovala som ho a šla ďalej. V tom jeden skočil predo mňa. Nestihla som sa otočiť a druhý mi z chrbta strhol batoh a puzdro s mečom. Do riti! Budú mi musieť stačiť ruky.
"Ale ale! Ideme na maškarný?" povedal jeden a obzeral si meč.
"Dotkni sa ho a si mŕtvy." povedala som s úsmevom. Všetci sa zasmiali a postavili sa okolo mňa.
"Ale čo! Dievčatko nám vystrkuje drápky." povedal jeden a prešiel mi rukou po tvári. Naklonila som hlavu nabok. V tom mi tvár stisol v ruke a odstrčil ma.
"Idiot." povedala som pre seba no on to asi počul. Nie asi ale určite. Vrazil mi facku. Inú ženu by to odhodilo k zemi. Ale ja som to ustála. Dala som hlavu na bok a odpľula som si.
"Tak fájn. Poď sa hrať." povedala som a usmiala sa naňho. V tom som mojou hlavou trafila tú jeho tak, že omdlel. Ostatný sa do mňa pustili. Tak fajn.
"Štyria na jednu? Ale no ták chlapci!" povedala som a usmiala som sa. Prvému som podkopla nohy a vrazila mu nožík, ktorý mal vo vrecku do nohy. Som veľmi všímavá. Ďalšieho som udrela do tváre ale nič. Tak som ho kopla do brucha. Trochu odstúpil ale zasa nič.
"Ty budeš ten veľký. Tak fajn." vykopla som nohu do vzduchu ale on ju chytil a otočil ňou. Spadla som na brucho a rukami som sa pridržala aby som nespadla na tvár. Všimla som si chlapa, ktorý predtým sedel pri bare, ako mieri sem. V rukách držal čosi ako nože. Počkať! On ma tie nože... No nie. Ďalší mutant. Len dúfam že nejde zabiť mňa ale ich. Namieril si to rovno na toho veľkého a ja som zatiaľ vyriadila tých dvoch.
"Mala som to pod kontrolou." povedala som smerom k nemu a pozerala na jeho 'drápy'.
"To vidím. Si v poriadku?" opýtal sa a drápy sa mu vsunuly do ruky.
"Áno som. Ďakujem." povedala som s úškrnom. V tom som si všimla niečo na nohe. Nožík? Rlly? To ma fakt museli bodnúť? Kedy? Vytiahla som ho a odhodila na zem.
"Tak nie." povedala som a spadla som na zem. On si kľakol ku mne.
"Stratila si veľa krvi." povedal a pozrel sa mi nohu. Nadvyhla som obočie s výrazom 'Vážne? Nevšimla som si!' Začala som sa smiať. Tuším mám halucinácie. Videla som ako si ten chlapík roztrhol košeľu a zaviazal mi nohu. Pomohol mi vstať. Podoprel ma a pomohol mi nastúpiť do auta. On nastúpil tiež.
"Dúfam že niesi vrah alebo také niečo. Pretože to by bolo.." nestihla som dopovedať pretože mi skočil do reči.
"Nie niesom. Ak by som bol, nepomohol by som ti." povedal a začal štartovať.
"Takže si mutant hmm?" opýtala som sa na rovinu. V tom naštartoval. "Počkaj! Môj batoh a katana." povedala som.
"Zobral som ich." povedal. Dala som si dolu zakrvavenú košeľu a roztrhla som si nohavice tam kde bola rana.
"Čo to robíš?" opýtal sa a ja som sa naňho usmiala. Priložila som ruky na ranu a pritlačila. Mojím telom prešla bolesť. Ako keby ste dostávali elektrické šoky. Zasyčala som. Všimla som si ako namňa ten chlapík pozerá.
"Sleduj cestu a nie mňa." povedala som mu a on tesne minul auto pred nami. Z rúk mi vyšiel menší záblesk svetla a ja som dala ruky preč. Rana bola fuč. Ale bolesť po šoku zostala. Uškrnula som sa naňho a on len civel.
"Čo to bolo?" opýtal sa.
"Čo? Á, toto? To bol len taký malý. Ako by som to ... Zázrak." povedala som a usmiala som sa. No áno na každého sa smejem. Som šialená čo už.
"Takže si tiež mutant." povedal.
"No aj áno. Ale toto nebola moja mutantská schopnosť." povedala som s dôrazom na slovo mutantská.
"Tak čo to teda bolo?" opýtal sa.
"To ma naučil jeden japonec, ktorý ma vychoval. Fajn chlapík." povedala som a pozrela sa von oknom. Spomenula som si že Wong je mŕtvy a ja som tomu nezabránila.
"Tak aké máš teda schopnosti?" opýtal sa. Pozrela som sa naňho. Zdvihla som ruku a pozrela sa na ňu. V tom sa mi zmenili nechty na tvrdý kov. Povedzme že drápy.
"Viem to aj s vlasmi. A možno je v tom aj niečo viac. Kto vie." povedala som s úsmevom a mykla plecami.
"Niečo viac?" opýtal sa.
"No nikdy som sa nenaučila to ovládať. Použila som to iba raz. Teraz druhý krát." povedala som.
"Prečo? Mohla by si sa brániť." opýtal sa a pozeral raz na mňa a raz na cestu.
"Ja neviem. Nikto o tom nevie. Si prvý mutant, ktorého som stretla." povedala som a usmiala sa.
"Mimochodom som Magnum." povedala som len tak aby bolo. Už mi bolo čudné hovoriť mu 'ten chlap'.
"Logan." povedal a šoféroval ďalej. Tuším že som aj zaspala. No výborne eM! Ideš v aute s cudzím človekom, zaspíš tam a ešte mu aj povieš o svojich schopnostiach. Bravo!
Ahojte 🙂
Na mojom profile je poviedka Diamond a jej pokračovanie Forever Diamond.
Tento príbeh mám predpísaný už asi pol roka ale bála som sa ho uverejniť. Takže! Teraz je tu 😅
Dúfam, že sa vám páči a budem rada ak mi dáte vedieť, či má vôbec zmysel v ňom pokračovať 😂
Rorri
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Magnum X
ФанфикDievča, ktoré má schopnosti o ktorých ani nevie zavíta do školy pre mutantov. Pomôžu jej tam objaviť jej minulosť? Dozvie sa konečne čo znamenajú jej živé sny?
