Magnum X

20. Čas nakopať niekomu zadok

Peter

"Ale no ták Peter! Nemôžeš tam ísť predsa sám." naliehala Ororo.

"Musím dostať tú protilátku. Veď aj sám Hank povedal, že jej stav je kritický." zreval som. "Do čerta!" kopol som do stolíka.

"Idem tam." rozhodol som ale Jean predo mňa predstúpila.

"Ideme s tebou. Keby niečo, budeme ťa kryť." rozhodla Jean a spoločne sme vyšli z izby, kde sa konala naša tajná porada. Hneď nás však zarazil Hank, ktorý stál pred dverami vo svojej modrej podobe.

"Zoberieš tu protilátku a zmizneme. Jasné?" opýtal sa a ja som prikývol. "Jean, ty by si mala zostať tu. Ak by sa Magnum prihoršilo." otočil sa na Jean a tá prikývla. Potom som spolu s Ororo, Kurtom a Hankom odišiel na dané miesto.

Bolo to verejné miesto, lavička v parku. Aké originálne. Žena tam sedela a asi traja chlapi stáli dostatočne blízko, aby ju mohli obrániť. Pre istotu som šiel sám. Ostatný nás pozorovali z bezpečného miesta. Rýchlo som sa premiestnil na lavičku a sadol som si tak, že tá žena ma ani nezaregistrovala.

"Tak. Som tu." povedal som a žena na mňa otočila hlavu.

"Páni." hlesla a usmiala sa. "Si teleportér?" opýtala sa.

"Nie." odpovedal som stroho.

"Asi nie si veľmi výrečný." poznamenala.

"Myslím, že som dosť výrečný na to, aby som vám pripomenul, prečo tu sme." odsekol som.

"Ohh aké romantické. Takže Izzy má tvoje srdce." usmiala sa a ja som len ticho čumel. "Neboj sa. Viem prečo tu si ty i ja. Tu je protilátka." ukázala mi modrú ampulku. "A tu je telefón." dodala.

"Trvá presne tri minúty, kým protilátka zaberie. Potom stačí pár hodín na zotavenie. Hneď potom mi Izzy zavolá." povedala a podala mi obydve veci. Len som na ňu pozrel a postavil som sa.

"Počkaj." hlesla a ja som sa otočil k nej. "Nechcela by som aby sa niekomu niečo stalo, obzvlášť Izzy."

"Na to je neskoro, nemyslíte?"

"Nikdy som jej nechcela ublížiť." sklopila zrak.

"Tak prečo to divadlo a ohrozenie jej života? Mohli ste ju pokojne kontaktovať, nie hazardovať s jej životom."

"Tak to nie je..."

"Je mi fuk, ako to je. Spôsobili ste jej bolesť ale ona je tvrdá. A jedným som si istý - ona po vás pôjde a vy si môžete byť istá, že nebude sama." odsekol som a zmizol som. Dobehol som až za roh neďalekej budovy, kde boli ostatný.

"Mám to. Kurt poďme." pribehol som a on prikývol. Ampulku som dal Hankovi a všetci sme sa dotkli Kurta. Teleportoval nás presne do vstupnej haly.

"No konečne. Pohnite si." pribehol Scott a znova zmizol. Spolu s Hankom sme sa rozbehli dolu do labáku k izbe, kde bola Magnum. Dobehli sme až k nej. Ležala na posteli a zmietala sa. Nekontrolovateľne sa menila na kov a späť. Scott ju držal, pretože kovovou rukou skoro trafila Jean do tváre.

"Strácam ju Hank!" zvolala Jean. Magnum nemohla dýchať. Hank rýchlo vzal nejakú striekačku a celý obsah modrej tekutiny pichol Magnum rovno do hrude. Magnum to zmiernilo, takže sa vôbec nehýbala ale stále menila podobu. Stál som obďaleč a počul som len Hanka a prístroj, ktorý zbesilo pípal.

"No ták, Magnum." povzbudzovala ju Jean. "Nie, nie, nie..." začala zrazu.

"Čo sa deje?" opýtal som sa a pristúpil som. Prístroj vydával už len jeden zvuk a ukazoval rovnú čiaru.

"Prišli sme neskoro." hlesol som. "Nie, nie... Magnum nesmieš odísť, počuješ." do očí sa mi nahrnuli slzy. Scott spolu s Jean si sadli a ja som stál pri Magnum spolu s Hankom. Len tam ležala a stroj pípal neprerušovane.

V tom ale Magnum s hlbokým nádychom vystrelila do sedu. Začala kašľať ale potom pozrela na mňa. Neváhal som a hneď som ju objal.

Magnum

Toto. Bolo. Strašné! Pre Boha. Prisahám, že už som sa naťahovala za bielym svetlom. Pľúca som mala v ohni a dochádzal mi kyslík a že mi došiel. Potom som ucítila prudkú bolesť a injekciu v mojom hrudníku. Prestala som dýchať ale stále som počula hlasy. V tom som s prudkým nádychom vystrelila do sedu a bola som zmätená. Zrakom som zaostrila na Petra a bez váhania som naňho skočila. On ma hneď vzal do objatia a plakal.

"Peter." zachrapčala som.

"Magnum?" opýtal sa a pozrel na mňa.

"Vodu." hlesla som. Vôbec som nemala hlas a pľúca som mala ako Saharu. Peter zmätene prikývol a hneď ako odbehol aj pribehol. Priniesol džbán vody a pohár. Ukázala som na džbán a on mi ho zmätene podal. Hneď ako som si ho prevzala, tak som ho vypila na ex. Hneď na to som sebou hodila späť na posteľ.

"Magnum?" ozval sa Hank.

"So-som v poriadku, len..." ani som nedopovedala a z hlboka som sa nadýchla. Bol to taký úžasný pocit.

"Zjavne si ešte vyčerpaná a dehydrovaná. Zapojím ti infúziu a chvíľu tu ešte ostaneš." povedal Hank a zavesil vrecúško s tekutinou na stojan. Hneď na to mi pichol do ruky ihlu a tekutina mi pomaly stekala do žíl. Fakt som sa cítila ako znovuzrodená. Bol to super pocit znovu sa nadýchnuť. Potom sa Hank pozrel na Petra, ktorý sedel vedľa mňa.

"Povedz jej to." povedal a Peter prikývol. Hank následne odišiel a môj pohľad spočinul na Petrovy. Nadvihla som obočie, s tým, nech sa už konečne vykecá.

"Vieš, keď sa tvoj stav nezlepšoval, tak sa záhadne na obrazovke objavila tá žena. Predstavila sa ako Ophelia a vraj je riaditeľkou nejakej tajnej organizácue ThirdEye." rozprával Peter a ja som ho neprerušovala. "Potom chcela, aby som sa s ňou stretol a ona mi dá protilátku a tak som tak spravil."

"A ďalej?" opýtala som sa.

"Dala mi aj toto." ukázal na telefón. "Keď sa zotavíš, máš jej zavolať. Vraj sa chce iba porozprávať." dodal a dal mi ho do ruky. Pozrela som na telefón a potom zase naňho.

"Vieš, keď som tam šiel, hovorila niečo v tom zmysle, že nikdy nechcela aby sa ti niečo stalo." povedal a ja som čumela. To ako fakt?

"Čo? Veď ma skoro zabila." povedala som a stále som naňho čumela.

"To som jej povedal a tiež aj to, že si ju určite nájdeš." uškrnul sa.

"To si píš." ubezpečila som ho. Chvíľu len na mňa čumel a uškŕňal sa.

"Som rád, že si späť." usmial sa normálne.

"Aj ja som." usmiala som sa. "A konečne mám príležitosť niekomu nakopať zadok." uškrnula som sa znovu.

"Si šialená." zasmial sa Peter.

"Choď si oddýchnuť. Už som v poriadku." hlesla som a Peter prikývol. Dal mi pusu na čelo a s úsmevom sa vyparil.

Wiii

Magnum je S5! 😎😂