Začala som prebúdzať a ako inak v našej izbe. Zotmievalo sa, čo znamenalo, že som prespala celý deň. Peter sedel v kresle vedľa postele a niečo držal v ruke. Keď si všimol, že som hore, rýchlo to skryl a otočil sa na mňa. Usmial a sadol si ku mne.
"Ako ti je? Prinesiem ti niečo? Jedlo, pitie, niekoho na zabitie?" opýtal sa a ja som sa zasmiala.
"To tretie by bodlo." usmiala som sa. "Deje sa niečo?" opýtala som sa ho, pretože mal ustarostený pohľad.
"Ja, vieš, ja viem, kto je môj otec." hlesol Peter a pozrel na mňa. Zahľadela som sa naňho a posadila som sa.
"Čože? Ale to je dobré nie?" opýtala som sa.
"Nie, ak je tvoj otec Magneto." odsekol. Skoro mi spadla sánka až na zem. Pozerala som naňho ako na prízrak.
"Čo-čože? Eric? To fakt? Teda, si si istý?" opýtala som sa a Peter prikývol. "Od kedy to vieš?" opýtala som sa znova.
"Vedel som to ešte predtým, než som sem prišiel." hlesol.
"Ale on to nevie." povedala som a mala som pravdu. "Musíš mu to povedať, než sa niečo stane." hlesla som.
"Niečo stane?" opýtal sa.
"Eric sa vždy prikláňal k tej horšej strane. Je len otázkou času, kedy to spraví znova." objala som ho. Peter ma prehodil pod seba a pozeral mi rovno do očí.
"Ľúbim ťa." hlesol a vlepil mi bozk.
"Aj ja teba." hlesla som späť.
"Vezmi si ma." zamumlal mi do kože, keď bozkami putoval po mojom krku.
"Čože?" pozrela som naňho.
"Vezmi si ma." zopakoval. "Sme spolu už tak dlho, a teraz, keď budeme mať malého mutanta... Nič nám nechýba. Chcem aby si si ma vzala." chytil ma za ruku.
"Dobre." zašepkala som a prehodila ho pod seba.
"Nepočul som." usmial sa.
"Vravela som dobre." zamumlala som, keď som pre zmenu ja putovala po jeho krku.
"Čože-mohla by si to...?" zasmial sa znova. Rukou som zablúdila k jeho rozkroku tak, že sa napol.
"Vravela som, že si ťa vezmem." odsekla som a krúžila rukou. "Alebo chceš, aby som si to rozmyslela?" uškrnula som sa a rozopla mu nohavice.
"Samozrejme, že nie." uškrnul sa a o pár sekúnd som bola vyzlečená ja i on. Peter bol samozrejme nado mnou a tlačil na mňa to vymakané brucho.
"Prešlo toľko rokov..." predniesla som a prehodila ho pod seba. Peter ležal a ja som na ňom sedela. "A aj tak sa nezhodneme, kto by mal byť hore." dodala som a rukou mu prešla po tehličkách.
"Stále skončím hore ja." prehodil ma a ja som letmo odtiahla od seba kolená. Peter sa nahol nado mňa a dlho netrvalo aby spravil to, po čom sme obaja tak túžili. Pod návalom tepla a tlaku som sa napla a zovrela obliečky. Potichu som vzdychala a Peter tiež.
Treba podotknúť, že pod návalom emócií sa niekedy mutácia prejaví intenzívnejšie. Peter tak často buď behal po izbe alebo sme to nerobili iba na posteli, ako práve teraz. Peter ma vyšvihol na ruky a premiestnil sa k stolu, kde ma položil. Hneď na to som mu obmotala nohy okolo pása a ani som sa nenazdala, bola som pričapená na stene. Peter ma držal jednou rukou za zadok a druhou za hlavu. Dravo ma bozkával a prirážal pomalým tempom. Keď som sa trochu odtiahla a usmiala sa naňho, vedel čo to znamená. Začala prirážať rýchlejšie a rýchlejšie.
A čím rýchlejšie prirážal, tým viac som vzdychla. To tehotenstvo ma robilo ešte viac nadržonou, akou som bola do teraz.
"Tuším nemáš dosť." uškrnul sa Peter a vzal ma na ruky.
"Ani zďaleka." uškrnula som sa a zvalila ho na zem. Z buchnutím spadol na chrbát a ja rovno naňho.
"Prepáč." hlesla som a Peter sa len usmial. Chcel sa zodvihnúť ale ja som ho rukou pritlačila späť na zem. Opäť to buchlo.
"Nie si nejaká prisilná?" opýtal sa a ja som si v tom naňho sadla. Krúživým pohybom som sa pomaly pohybovala hore a dole. Peter ma chytil za pás a hneď sme boli na posteli.
"Je to tu pohodlnejšie." uškrnul sa a ja tiež. Pokračovala som a keď som zrýchlila tempo, začala škrípať posteľ. Peter ma prehodil a rýchlo prirážal. A tým rýchlo myslím veľmi rýchlo. Posteľ sa začala kývať. Keď už bol Peter na pokraji vyvrcholenia, postel zaškrípala a zlomila sa. V tom Peter vyvrcholil a mňa zaliala nová vlna potu a vzrušenia. Peter sa zvalil vedľa mňa a posteľ sa ešte o čosi prepadla. Obaja sme vzdychali ako nejaké zebry, ktoré prebehli celú Afriku.
"Do pekla. Hank bude naštvaný." hlesol Peter.
"To teda bude." zasmiala som sa.
"Ešte som ťa nevidel takú silnú." predniesol a nahol sa aspoň po prikrívku.
"Prepáč. To asi to tehotenstvo. Ale bolo to skvelé." usmiala som sa.
"To teda áno." usmial sa Peter a vlepil mi bozk.
...
"Ty aj Peter patríte do vyššej triedy mutantov." predniesol Hank a chcel pokračovať ale prerušila som ho.
"Čo?" opýtala som sa a pozorovala Hanka, ktorý mi malým prístrojom jazdil po bruchu.
"Mutantov možno triediť do tried, podľa schopností. V najvyššej triede je napríklad Charles, Ophelia alebo Jean, veľmi silný telepati. Potom si tu ty, ja, Raven a všetci čo menia podoby. Ty si však a tvojím darom tak trochu aj v prvej triede. Peter dokáže ohýbať čas a priestor, keď sa pohybuje, preto je v druhej triede tiež." vysvetlil mi a ja som pochopila.
"Čo to ma spoločné s tým, že Izzy je taká silná?" opýtal sa Peter.
"Väčšina mutantov zdedí X-gen len po jednom svojom rodičovi alebo vzdialenom príbuznom. Vy ste však obaja veľmi silný mutanti a tak je vysoko pravdepodobné, že plod dodáva Izzy silu a už teraz sa prejavuje, ako silný mutant." usmial sa.
"Až tak, že sa zlomila posteľ." poznamenala som a Peter sa uchechtol.
"Zdá sa, že je všetko v poriadku." usmial sa Hank a pozeral na monitor.
"Vieš či to bude chlapec alebo dievča?" opýtal sa Peter a obaja sme naňho zazreli. "Čo?" opýtal sa.
"Ešte je skoro." predniesla som.
"Ľudia! Ľudia!" vbehol do miestnosti Scott. Pri dverách sa zarazil a ostal na nas civieť. Ihneď som vyskočila z lehátka a zakrila si brucho.
"Čo sa deje?" opýtala som sa.
"Vieme, kde je Jean." hlesol a všetci sme sa vybrali po chodbe. Došli sme až do hangáru, kde už boli ostatný vrátane Raven.
"Raven?" hlesli sme spolu s Hankom naraz. Vôbec sa nezmenila. Stála pri Charlesovi a spolu s Ororo a Kurtom mali uniformy. Všetky rovnaké so žltým X na hrudi.
My sme sme sa tiež rýchlo prezliekli a nastúpili do lietadla. Vládlo tam napätie a nikto nič nevravel.
"Takže?" prelomila som ticho. "Kde je Jean?" opýtala som sa.
"Zdá sa, že utiekla od ľudí, ktorý ju naverbovali. Práve teraz je zrejme na jednom malom ostrove." zvolal Hank.
"Je tam aj Eric!" zakričala Raven, pretože v lietadle bol hluk.
"Okej. Super." poznamenala som. "Najsilnejšia telepatka a muž, ktorý ovláda kov." poznamenala som. "Viete, že som z kovu, však?" povedala som už viac menej pre seba.
"Neublíži ti." hlesol Peter a chytil ma za ruku. Pľaskol zo zuvačky bublinu a uškrnul sa.
Ježiiiiš hrozna časť 😂
Až sa hanbím za seba 🙈😂 ale tak noo... už som nemala čas to meniť tak to len uverejňujem ...
Majte pekný večer
Rorri 😄
ESTÁS LEYENDO
Magnum X
FanficDievča, ktoré má schopnosti o ktorých ani nevie zavíta do školy pre mutantov. Pomôžu jej tam objaviť jej minulosť? Dozvie sa konečne čo znamenajú jej živé sny?
