Magnum X

38. Kamarátka alebo nie, zabijem ťa!

"Bolo by lepšie ak by si zostala v lietadle, Izzy." hlesol Hank keď sme pristáli. Nadvihla som obočie z výrazom, čo?

"Nechceš aby sa niečo stalo malému, nie?" zasiahol do toho Peter.

"Prišli sme sem po Jean, nie bojovať." poznamenala som.

"Zdá sa, že už to nie je Jean, ktorú poznáme." ozval sa Charles a posmutnel. Všetci ske naňho pozreli.

"Oh, Charles. Čo si to urobil?" opýtala sa Raven.

"Bolo to pre jej dobro. Chcel som ju ochrániť." odpovedal jej. Neviem o čo šlo a ani som to vedieť nechcela. Všetci sa vybrali po ceste za Jean. Stála v strede cesty a v diaľke boli počuť sirény áut.

"Pôjdem zo zadu, mozno tam je Eric." hlesla som a odchýlila som sa. Kráčala som poza dom a snažila sa niekoho nájsť. Musela som vedieť či sú s Jean alebo nie. Prešla som popri plote a vošla som na pozemok, ktorý sa rozprestieral pri domoch, ktoré ho obklopovali. Bolo to ako ihrisko, ktoré ohraničovali domy. Bolo tu hrobové ticho. Prudko som sa otočila a urobila som dobre. Zaútočila na mňa holohlavá žena a v rukách mala ostne.

Obratne som sa vyhla jej úderom a podkopla som jej nohy. Ona mi ale pri vstávaní kopla do tváre a z nosa sa mi pustila krv. Na chvíľu som sa zahľadela na krv na mojom prste a žena ma chytila pod krk. Vyzdvihla ma do vzduchu, v zápätí so mnou šmarila o zem a držala ma pod krkom. Snažila som sa vykrútiť ale mala príliš silný stisk.

"Nechaj ju!" zvolal niekto. Už mi dochádzal kyslík a určite som bola červená ako jahoda.

"Napadla nás!" odvrkla žena.

"Patrí k Charlesovi. Pomôže nám." naklonil sa nado mnou muž. "Tak pusť ju už!" zvolal.

"Tak fájn!" odsekla a pustila ruku. Ja som popadla dych a rozkašľala sa. Chlap mi pomohol posadiť sa a ja som zistila, že to je Eric.

"Ste s Jean?" opýtala som sa.

"Nie." odsekla žena a pomohla mi vstať. Na chvíľu sa zahľadela na mňa a potom mi pohľadla do očí.

"Čo je?" opýtala som sa drzo, keď si ma premeriavala.

"Riskuješ veľa ak bojuješ v tomto stave." predniesla a ja som presne vedela na čo naráža.

"Dokážem sa o nás postarať." odvrkla som a postavila som sa. "Ako to vlastne vieš?"

"Cítim osoby blízko mňa. Dokážem tak odhadnúť koľko nepriateľov sa k nám blíži." vravela a ja som pozrela na Erica.

"Naposledy som ťa videl napichnutú na tyčke, zmenila si sa." predniesol.

"No odišiel si, kým som sa prebrala. Nemala som ani čas ťa spoznať." uškrnula som sa a s oboma vošla do jednej budovy. Bola to nejaká kôlňa, maštal alebo tak. Došli sme dnu a žena zatvorila dvere. Bolo tu ešte pár ľudí.

"Čo tu vlastne robíte?" opýtala som sa.

"Sme skupina mutantov, ktorá patrí do vlastného sveta. Sme odsúdený tým svetom vonku. Jean sem prišla ale tá druhá to tu chcela zničiť." rozprával Eric.

"Tá druhá?" opýtala som sa.

"Charles vám to nepovedal? Jean má rozdvojenú osobnosť. Drieme v nej temná osoba, ktorá si hovorí Dark Phoenix a s mocou, ktorú má Jean... No a teraz sa prejavila." podotkol.

"To znamená, že su v nebezpečí." podišla som k dverám. V tom sa ozval strašný hluk. Ako keď sa hádžu autá.

"Musíme im pomôcť." hlesla som a podišla som k dverám.

"Nepomôžeš im." postavila sa ku mne žena, ktorá ma ešte pred pár minútami škrtila.

"Eric." otočila som sa naňho. "Nenecháš predsa svojho..." začala som ale zarazila som sa. Nemohla som mu to povedať. Musel to byť Peter.

"Svojho čo?" opýtal sa a ja som nevedela ako vykľučkovať z tejto situácie.

"Tam vonku máš rodinu, o ktorej ani nevieš." hlesla som a inštinktívne sa chytila za brucho. V tom zazneli výstreli a mňa zamrazilo. Pocítila som čudné zimomriavky na mojom chrbte.

Vyšla som zo stodoly a došla až k ceste. Boli tu pohádzané policajné autá a aj vrtulník. Stála som za Jean a pred ňou bol Scott s Ororo a Raven v bojovej pozícií. Hank sedel na zemi chrbtom ku mne a niekoho držal v náručí. Do očí sa mi nahrnuli slzy.

"Čo si to urobila?" opýtala sa Raven Jean. Hank položil Petrovo bezvládne telo na zem a postavil sa. Do hrude mi udrel taký tlak a mne to takmer vyrazilo dych. Nie toto sa nemohlo stať.

"Nie, nie, nie!" kričala som a rozbehla som sa k Petrovy. Dopadla som vedľa neho. Bola pod ním kaluž krvy a Peter nedýchal. Bol, bol mŕtvy. Nie toto sa nemohlo stať.

"NIE, no ták Peter preber sa. Tak preber sa!" kričala som ale nič. Pocítila som nával hnevu. Toto nebola Jean, ktorú som poznala. V zúrivosti som sa postavila. So zaťatými päsťami som sa rozišla k Jean.

"Izzy počkaj, nie!" napomenula ma Ororo ale Jean ich mávnutím ruky odhodila pár metrov dozadu. Došla som až k Jean a kovovou rukou jej vrazila taký pravý hák, že ju to zrazilo k zemi. Snažila sa zodvihnúť ale vrazila som jej znovu a znovu. Jean sa smiala a krv sa jej liala z úst a z nosa.

"Izzy! Nie, Izzy!" pribehol Hank a aj so Scottom ma od nej ťahali. Ja som mala v sebe toľko sily, že som sa obom vytrhla a znova som jej vrazila.

"Nie!" zvolal Hank. Obaja ma chytili tak, že som sa nemohla vytrhnúť. Hádzala som sebou.

"Ako si mohla Jean?! ZABILA si Petra!!!" kričala som. Jean sa len usmiala.

"To nie je Jean, Izzy." hlesol Hank a ja som naňho zazrela.

"Zabijem ťa! Je mi jedno, či si Jean alebo nie!" skríkla som a znova sa vytrhla. V tom sa Jean akoby vyparila.

"Aaargh!" dopadla som s výkrikom na kolená a začala som plakať ako zmyslov zbavená. V tom mi niečo napadlo a ja som sa rozbehla k Petrovy. Spadla som k nemu a pohladila ho po tvári.

"Budeš v poriadku, sľubujem. Musíš byť." hlesla som a s roztrasenými rukami mu rozopla kombinézu. Bola celá od krvi. Bol postrelený toľko krát.

"Nemôžeš ho oživiť." došiel k nám Charles.

"Ale môžem. Potrebujem len, vybrať guľky." hlesla som a trasúcimi rukami tikala z miesta na miesto. "Eric." zašepkala som.

"ERIC!" zakričala som a on onedlho pribehol. Pozrel na Charlesa a potom na mňa.

"Vytiahni guľky." povedala som mu.

"Čože?" opýtal sa.

"Izzy nemôžeš ho oživiť, už je neskoro." hlesol Hank.

"Vyber tie guľky!" zvolala som.

"Ja, už je mŕtvy Magnum." zakoktal sa Eric.

"Tak vytiahni už tie guľky!" zakričala som. "Inak tvojho syna neprivediem späť!" dodala som.

"Čo?" hlesol Eric a padol na kolená oproti mne.

"Je to tvoj syn a otec môjho dieťaťa. Musím ho zachrániť." hlesla som. Eric len pozeral ako teľa.

"Ty si tehotná?" opýtala sa Ororo ale nevnímala som. Eric prikývol a dal ruku nad Petra. Vytiahol asi desať guliek, ktoré odhodil niekam preč. Hneď som priložila ruky na Petra. Nič sa však nedialo.

"No ták! No ták!" kričala som. V tom sa objavila žiara a zmietla všetko okolo, vrátane Erica, ktorého odhodilo pár metrov do zadu. Zdvihol sa okolo nás vietor a ja som cítila ako mi to uberá energiu.

"AAAAAARGH!" kričala som ale po tom mi vypadol hlas a tak som sotva dýchala.Petrove zranenia boli takmer preč. Žiara so spätným razom opadla a ja som spadla už na uzdraveného Petra, ktorý nejavil žiadne známky života. Spadla som na jeho hruď a o sekundu na to som vedomie stratila tiež.