All Broken People ✔️

144.

Zlomený,

Dneska som sa pozerala do zrkadla a na tej osobe ktorú som tam zbadala som hľadala nejakú vec, náznak alebo niečo čo by dalo najavo že je tam niekde ešte stále aspoň malý kúsok dievčaťa ktoré tu kedysi bolo..

Ale nič som nenašla zlomený..

Tie oči plné iskričiek, také vraj kedysi bývali, sú teraz prázdne bez citov lesklé že v nich vidíte vlastný obraz, sú chladné a bez života, a vraj sa tie oči dakedy v kuse smiali...

Ten úsmev ktorý bol tým najsladším aký kto kedy videl že každý z neho vraj dostal cukrovku a nový zmysel života, vraj takým kedysi býval, je teraz falošný, chladný a trpký, že s neho už v živote nebude cítiť šťastie, a vraj sa ten úsmev a tie ústa v kuse smiali a robili svet úžasným...

Tá tvár plná detskosti a radosti zo života, taká vraj kedysi bývala, je teraz strhaná, chladná a bez citov, že je taká krehká že by rozbila aj bez dotyku, a vraj sa tá tvár kedysi smiala a líca mala červené z toľkej radosti...

Tie vlasy ktoré bývali kedysi hnedé, teraz sú červené...

To dievča plné života, lásky a radosti, také vraj kedysi bývalo, je teraz smutné v depresiach a zlomená, čaká už iba na svoje posledné zlomenie a praje si aby to bolo čo najskôr, a vraj kedysi sa smiala a verila len v to dobré a to že ľudia sú dobré bytosti...

Vraj to kedysi všetko bývalo inak..

A teraz?

Teraz mi to príde tak, zlomený..

Že to dievča bolo od začiatku také akým je teraz..

Len z nej opadla maska...

Nejaká myšlienka že bola kedysi iná je ako ten najvzdialenejší sen..