All Broken People ✔️

159.

Zlomený,

Vždy vravieval že keď sa budem cítiť sama mám sa pozrieť na nočnú oblohu...

Tam kde sú milióny a milióny svetiel zvané aj ako hviezdy ktoré milujú celým svojím "bytím" toho čo ich ochraňuje, milujú totiž to ten tak jedinečný a nádherný mesiac...

Vraj sa on bude dívať z druhej strany taktiež a tým pádom nám títo naši priateľia pomôžu aby sme sa necítili tak sami ale naopak aby sme cítili prítomnosť toho druhého aj keď je tisícky kilometrov od nás...

Dneska, presne o 22:54 sa dívam hore na našich priateľov a dúfam že sa na druhej strane dívaš tiež aby som sa znova necítila tak sama a mohla som cítiť tvoju prítomnosť, ktorú nám ony umožnujú cítiť aj cez tie kilometre...

Avšak moji priateľia tam hore pre mňa dnes nemajú žiadne spojenie, alebo poslanú prítomnosť od teba...

Pýtam sa ich prečo zrovna dnes pre mňa nemajú to tak potrebné spojenie tvojej a mojej prítomnosti...

Ale odpoveď mi dať nevedia, tak sa na mna zhora len smutné dívajú a pokúšajú sa žiariť o niečo jasnejšie aby mi aj do môjho vnútra vliali troška svetla...

Avšak nedokážu ho do môjho vnútra dostať..

A preto teraz neplačem sama ale plačú so mnou aj moji nebeský priatelia..

A spoločne sa pýtame..

Prečo?