All Broken People ✔️

187.

Ahoj zlomený,

Sedím na hodine nemčiny, ktorú máme voľnú...

Takže sa pozerám po triede...

V prednej lavici, v rade pri dverách sedia dvaja chalani, ktorý sú taký tí "kingovia" ktorý si myslia že im patrí svet a že všetko čo spravia je vtipné...

Vedľa v nich v strednej prvej lavici sedia znova dvaja chalani, jeden ktorý je normálnejší ale aj tak sa zdržuje v skupinke kde sú naši dvaja " kingovia", a druhý ktorý robí všetko pre to aby k tej skupinke patril a preto sa hrá na blbého a opičí sa po nich..

V prvej lavici pri okne sedí dievča, ktoré sa smeje a je už prijaté sa strednú s fotografickým dizajnom, toto dievča dopisuje písomku a vyzerá to tak že si nevie rady, asi sa neučila keďže včera bola u kamošky kde sa pilo...

Za ňou sedí moja sestra, je na mobike a pravdepodobne hrá nejakú z hier ktoré tam má stiahnuté alebo je vo svojich myšlienkach a rozmýšľa ako sa rozhodnút...

Potom je tu učiteľka, ktorá opravuje nejaké písomky a netvári sa moc nadšene čo asi značí že tie písomky nedopadli dobre.....

A potom som tu ja..

Dievča sediace v poslednej lavici v strednom rade...

Odkiaľ mám skvelý výhľad na celú triedu..

Patrím do tejto "skladačky" deviateho ročníka zakladnej školy...

Aj keď som skôr ten dielik ktorý leby chýbal, tak to vôbec nevadí...

V zadu, v lavici sedí zlomené a už takmer mŕtve dievča..

Ako to že ja si na nich dokážem všimnút všetko..

A ony na mne nič..

Umieram im pred očami..

Ale oni to nevidia...

A preto teraz sedím, v "mojej" zadnej lavici so slúchadkami na ušiach a píšem daľšiu kapitolu zlomených...