All Broken People ✔️

194.

Zlomený,

Sedím vo vlaku, v prázdnom kupé...

Kde som len ja a moje myšlienky..

Dívam sa z okna, v ušiach mi hrá moja obľúbená pieseň...

Ideme už nekonečne dlho..

Prešli sme už veľa tratí a zastávok..

Občas keď sme zastavili, na nejakej zastávke som sa usmievala a na inej som zase musela zadržiavať slzy ale aj tak mi potom malé slané kvapky začali stekať po lícach..

A momentálne ideme už hrozne dlhú dobu bez zastávky..

Za oknom sa mihajú rôzne krajny, miesta s mojimi spomienkami..

Míname ich ale tak rýchlo že niektoré si nestihem ani všimnút alebo ich len zachytiť..

Ideme rýchlo a ešte rýchlejšie sa za oknami mínajú krajna za krajnou...

A už pár minút ideme cez krajny ktoré som v živote nevidela, a ani o nich nevedela...

Občas keď sme zastavili chcela som vystúpiť, ale nemohla som..

Teda skôr som si vravela že nemôžem, pretože som mala obavy z toho že keby vystúpim tie spomienkové krajny by ma zabili..

A tak teraz sedím, v prázdnom kupé a veziem sa neviem kam..

Pýtala som sa vodiča kam ideme..

Neodpovedal mi..

A tak tu sedím a neviem cieľ jazdy..

Možno že ideme do neznáma, možno že mierime tam za tebou..

Možno že sa konečne stretneme v nekonečnosti teda ak zastaví tam vlak...