All Broken People ✔️

163.

Ahoj zlomený,

Už tomu bude dosť dlhá doba, kedy som ho naposledy videla...

Začalo to celkom nevinne a normálne...

Boli sme priatelia...

Ja som sa do svojho priateľa zamilovala...

Raz, keď som už nedokázala byť "len" kamarátka...

Som za ním išla, ochotná ponúknuť mu všetko čo som vtedy mala...

Došla som k nemu z dušou a zo srdcom na dlani....

On mi otvoril a pozval ma ďalej...

S veľkým úsmevom prijal to čo som mu ponúkala...

Možno to niekedy alebo aspoň nejakú dobu myslel vážne...

Vzal si moje srdce a dušu s prísľubom že u neho sú v bezpečí a že ich ochráni...

Trvalo to pár mesiacov ..

Pár mesiacov som bola na tom vďaka nemu lepšie,nelámala som sa, nie tak rýchlo ako predtým...

Potom raz...

Som znova šla k nemu..

Ale nebol sám zlomený...

Mal inú...

Našla som ich s úsmevmi aké sme my dvaja nikdy nemali, s úsmevom aký som mu ja nikdy nedokázala vykúzliť...

S iskričkami v očiach ktoré pri mne nikdy nemal, s láskou sálajúcou s každej bunky jeho tela čo pri mne nikdy necítil...

Vtedy som vedela zlomený, že je koniec, že on odchádza...

Nenašla som však len ich...

Moje srdce a duša zlomený....

Boli vedľa neho polámané a zničené, rozdrvené a niektoré kúsky dokonca chýbali...

Neviem kam ich dal, možno nimi zlepil jej dušu a zachránil jej srdce....

Po čase ma zbadal...

Zbadal ma plačúc a ledva sa držiac na nohách...

Venovala som mu posledný pohľad a utiekla som....

Nechala som mu tam svoju zlomenú dušu aj srdce...

Možno že ich dávno vyhodil, možno si ich nechal aby nimi zliepal ostatných naokolo...

A možno si ich nechal, aby si raz keď ich vytiahne, spomenul na dievča ktoré zlomil a ktoré zničil...