Ahoj zlomený,
Pred pár dňami u mňa bola moja päťročná sesternica...
Smiala sa a furt chcela aby sme sa spolu hrali a smiali sa..
Vyhovela som jej, smiala som sa..
A keď všetci zaspali, tak som sa ako každú noc medzi dvanástou a polnocou, dostala von na balkón a hľadela som na hviezdy...
Po chvíľi sa dvere na balkóne otvorili a dnu vošla moja malá sesternica, s plyšáčikom v ruke..
Ja:,, Čo sa stalo zlatíčko? Nemôžeš spinkať? Sníval sa ti zlý sen?"
Kľakla som si k nej a usmiala sa na ňu..
Ona: ,, Nie, iba som išla za tebou lebo som ťa videla ísť sem"
Ona:,, Čo tu robíš?"
Usmiala som sa, zobrala som ju na ruky a znova som podišla troška bližšie k zábradliu a zahľadela som sa hore na hviezdy..
Ja:,, Raz keď som bola menšia, tak mi odišiel jeden človek ktorého som veľmi ľúbila zlatíčko, a keď odišiel tak mi povedali že sa stal hviezdou, a tak sa každý večer dívam na hviezdy a čakám ho, pretože je každý večer na ceste domov"
Ona:,, Je na ceste sem? Za nami?
Ja: ,,Presne tak zlatíčko, a každý večer mám možnosť vidieť ho na jeho ceste, vidím ho ako sa k nám snaží vrátiť"
Ona: ,, Kde je? Ktorá hviezdička je on?
Usmiala som na ňu a ukázala som na najžiarivejšiu hviezdu zo všetkých..
Ona: ,, Kedy sa vráti späť?"
Ja: ,, Neviem, raz určite"
Potom si oprela hlavičku o moje rameno a spoločne sme sa dívali na hviezdy, ona po pár minútach zaspala a ja som ju držala na rukách v objatí a dívala som sa hore a dúfala som že ma vidí a usmieva sa na mňa...
Na mojom profile nájdete už zlomených 2.. Tak by som boľa veľmi rada ak by ste si ich pridali...
YOU ARE READING
All Broken People ✔️
PoetryVenované zlomeným ľudom... Viem že nás je veľa a táto kniha je venovaná vám, zlomeným...