Jin
Ráno som otvoril oči a pretrel si ich. Slnko,ešte len vychádzalo,ale to mi nevadilo. Vždy vstávam,tak skoro. Chcel som si sadnúť,ale niekoho ruka ma pevne obímala. Keď som sa otočil na druhú stranu,uvidel som tú najkrajšiu osobu na celom svete- Namjoona.
Spal a jeho plné pery,boli jemne pootvorené. Plavé vlasy mal na každú svetovú stranu a spokojne si odfukoval. No,tak moment. Ja som spal s ním v posteli?! Ocitol som sa v nejakom inom vesmíre,kde sa plnia moje sny?!
,,To som tak krásny,že na mňa tak,dlho pozeráš?" prehovoril tým svojím chraplákom a ja som sa jemne začervenal. Otvoril oči,párkrát zažmurkal a upriamil svoj zrak na mňa.
,,A-ahoj," vypadlo zo mňa.
,,Dobré ránko," usmial sa a pritiahol si ma bližšie k sebe. Čo to robí?!
,,Ako sa ti spinkalo?" spýtal sa a stále sa usmieval.
,,D-dobre. A tebe?" odvetil som a jemne sa odtiahol.
,,Pri tebe najlepšie," začul som jeho odpoveď,ktorá ma prinútila vstať.
Čo to do neho vošlo?
Prehrabol som si vlasy a podišiel ku skrini,kde som si začal hľadať čisté oblečenie.
Namjoon
Nevedel som prečo,ale zrazu som Jina vnímal inak. Nie ako kamaráta,nie ako spolubývajúceho alebo hyunga. Bol niečo oveľa viac.
Keď som videl,ako placho sa na mňa díva a jeho bledé líčka nabrali ružovú farbu,mal som nefalšovanú chuť ho pobozkať.
No,on sa odtiahol. Zamrzelo ma to,ale viem,že je plachý. Pôjdem na neho pomaly. Tak,ako si môj babyboy zaslúži.
Jin
Keď som bol osprchovaný,prezlečený a pripravený začať nový deň,vyšiel som z izby a zišiel dole. Joon ležal na posteli a hľadel do mobilu,tak som ho odignoroval. Stále som si v hlave prehrával to,čo sa stalo ráno. Vlastne,ono sa ani nič nestalo,ale chápete. Celé tie roky som si želal,aby sa niečo takéto stalo a keď sa.k.tomu schylovalo,tak som zbavelo cúvol.
Môj myšlienkový tok,prerušilo hlasne chrápanie. Pozrel som na gauč a uvidel chalanov,ako pokojne spia,pprepletení jeden,cez druhého. Usmial som sa a odišiel do kuchyne,kde som si spravil kávu a nejaké drobné raňajky.
,,No,vy vyzeráte," začul som za sebou hlboký hlas a otočil sa. Joon šťuchal do chalanov a snažil sa ich zobudiť.
,,Nechaj ich!" napomenul som ho a Joon sa na mňa usmial. Mal na sebe,len tepláky! To mi robí naschvál?!
Odvrátil som zrak a dopil svoju kávu.
,,A čo budem mať ja na raňajky?" začul som za sebou Joona. Ruky mi obmotal okolo bokov. V brušku som zacítil milióny motýlikov a snažil sa nečervenať. No,kedy ma však moje telo poslúcha,že jo?
,,Ale,ale~ Prečo sa červenáš?" zašepkal mi do uška.
,,N-nečervenám!" zahriakol som ho.
,,Ale,no...Jinie~" pošepkal a začal.ma bozkávať na krku. Čo to robí? Aahgr,to.je jedno! Mám čo robiť,aby sa mi nepodlomili kolená. No,keď mi spravil malé znamienko lásky,odtiahol som sa a otočil sa k nemu.
,,Prečo?" spýtal som sa.
,,Neviem," sklopil zrak a odišiel z kuchyne.
Nie,Namjoon. Ty vieš,prečo.
YOU ARE READING
s m i l e (namjin/bts)
Fanfiction,,Prosím,usmej sa." ,,Prečo by som mal?" ,,Chcem si pripomenúť,aké to bolo,keď som sa do teba zamiloval." upozornenie: vzťah medzi dvoma chlapcami,sexuálne scény a narážky,vulgarizmy;
