s m i l e (namjin/bts)

5.Kapitola

Tretia Osoba

Dni sa míňali a prešiel týždeň. Chalani si balili kufre,keďže nasledujúcich pár dní ich čaká hotelový život. Namjoon sa konečne správal normálne a v skupine prestala panovať napätá atmosféra. No,napätá atmosféra neopadla medzi Jinom a Joonom. Jin sa Joonovi vyhýbal najviac,ako sa dalo a Joon nevedel prečo. Trápilo ho to lebo si uvedomil,že sa do Jina zamiloval..

Jin

,,Mne sa nikam nechce," zamraučal Yoongi pri obede.

,,Je to naša práca. Tak nebrbli a jedz. O chvíľu odchádzame," napomenul ho Jimin.

,,Aj tak,stále nechápem,prečo nemôžme byť doma. Veď máme to necelú pol hodinu cesty," mrmlal si ďalej,ale ja som ho už nepočúval. Až moc som sa ponoril do svojích myšlienok,ktoré sa,ako inak,týkali Namjoona.

Posledné dni sa ku mne správal,inak. Bol ku mne milší,stále sa ma pýtal,ako sa cítim dokonca mi pomohol s večerou. A prekvapivo,nič nerozbil a ani sebe,neublížil!

No,jeho prítomnosť ma nevedno prečo,znervózňovala. Bolo to totálne zvrátené! Celé tie roky som si želal,aby sa ku mne takto správal,ale keď sa to deje...nie som si istý,či sú koje city k nemu stále rovnaké.

,,Haló! Zem volá Jin-a!" zamával mi pred očami Kookie a ja som precitol späť do reality.

,,Prepáčte. Hovorili ste niečo?"  spýtal som sa.

,,Nič. Len,že odchádzame," odvetil s úsmevom Namjoon.

,,Uhm," zobral som svoj tanier a odniesol ich do umývačky. Potom som sa pobral do izby,kde som si vzal svoj kufor a znovu zišiel dole,kde som čakal na chalanov.

Počul som z hora smiech a krik,ale nemal som potrebu sa zdvihnúť a ísť ich zdrbať. Nechcelo sa mi.

,,Nepôjdeš na nich nakričať?" začul som Hobiho hlas.

,,Načo? Aj tak,ma nikto nepočúva," mykol som plecami.

,,Jin,čo sa deje? Odkedy sa dal Namjoon doporiadku si smutný,chladný a totálne odmeraný," sadol si ku mne na gauč.

,,Ja neviem,Hobi," mykol som plecami.

,,Ale vieš,tak hovor," drgol do mňa a ja som si prehrabol vlasy.

,,Vieš,zažil si niekedy pocit,že strašne dlho si niečo želáš a keď to dostaneš,tak zrazu..sa z toho nevieš tešiť?" spýtal som sa.

,,No,áno. Ale prečo sa ma to pýtaš?"

,,Vieš dobre,že som do Namjoona zamilovaný,už nejaký ten rok. Vedia to tu hádam všetci,až na neho. Aaa,no..proste posledné dni sa ku mne,tak roztomilo správal,že za iných okolností,by som ho,asi pretiahol,ale teraz..neviem sa z toho tešiť. Neviem mu tie city opätovať. Som z toho naprášky!" zakňučal som a Hobi sa začal smiať.

,,To nie je smiešne,J-Hope!" zasyčal som.

,,Ale je! No,chápem ťa. A vre mi,že tvoje city neopadli,len si unavený. Celý ten čas si bežal dokopca,aby si sa dostal navrchol a keď si tam-v tom cieli,nevieš čo zrazu robiť. Zmáha ťa únava a ty si schopný si,len ľahnúť a spať. Nechaj a sleduj,ako sa Namjoon bude k tebe naďalej chovať. Ak bude stále taký milý, je v tom niečo viac. Ak,ho to o pár dní prejde,bolo to len z vďačnosti," potľapkal ma po pleci a ja som sa na nehk vďačne usmial.

Namjoon

Poprosím si kyslík alebo rovno truhlu,keďže som si vypočul ten najlepší rozhovor svojho života! On ma miluje! A už dlho!!! Boha,ja som fakt pabo. Celé tie roky som to nevidel a on chudáčik sa trápil. Rovnako,ako sa trápim ja,posledné dni,keďže teraz je pre zmenu chladný,on. Ale,už viem dôvod a viem aj riešenie na celý tento problém. V duchu som si zatlieskal a vyšiel spoza rohu.

Vzápätí sa dotrepal zvyšok skupiny a my sme mohli vyraziť. Dúfam,že Jin bude na izbe so mnou.

_____
reálne uvažujem,že tento shit zmažem. :)
tanny