s m i l e (namjin/bts)

2.Kapitola

Namjoon

Rozlepil som jedno zo svojích dvoch očí a svoj zrak upriamil na okno, cez ktoré prenikali slnečné lúče. Ahgr,ten kto vymyslel vstávanie nech si zabije život. Ďakujem.

Sadol som si a svoje nohy položil na mäkkučký ružový fluffy kober,ktorý si sem vydupkal Jin. Postavil som sa,ale hneď som si aj sadol,keďže sa mi s hlavou zatočil celý svet.

,,Vidíš? Nemáš chľastať jak dúha!"

Napomenulo ma moje svedomie a ja som nad tým,len prekrútil očami. Alkohol bola jediná vec,ktorá mi pomáhala zabúdať na to,čo sa stalo v tú noc. Ešte vždy mám pred očami tan chladný pohľad,keď som mu povedal,že ho milujem. 

Zahnal som slzy a znova sa postavil. Tentokrát,som sa udržal na nohách. Šuchtavými krokmi som podišiel ku zrkadlu, v ktorom som sa nespoznával. Bol som ako prízrak. Keby idem v noci na záchod a pozriem do zrkadla,tak by som sa sám seba zľakol.

Prehrabol som si vlasy a nasmeroval moje kroky do svojho štúdia,kde ma čakala ešte nedopitá flaša zo včerajšieho večera.

Už-už som chcel stisnúť kľučku,keď som započul dva hlasy, vychádzajúce z dola. Spravil som ešte pár krokov a dostal sa ku schodišťu,odkiaľ som mohol všetko krásne počuť.

Netrvalo mi,ani päť sekúnd,aby som zistil,že dole sa zhovárajú Jin a náš producent.

,,Máš týždeň na to,aby si ho dal dokopy. Inak neponesiete náledky,len vy dvaja,ale celá skupina!"

To bolo posledné,čo producent povedal lebo hneď po skončení poslednej vety som začul buchnutie dverí.

Zišiel som dole po schodoch,ktoré viedli priamo do obývačky a uvidel Jina,ako stojí v predsieni a čumí na podlahu.

,,Prečo tu bol?" spýtal som sa.

Jin zdvihol zrak a zabodol ho do mňa. Inštinktívne som spravil krok vzad.

,,Normálne neverím,že si triezvy," prehodil sarkasticky.

,,Čo tu chcel,producent?" preformuloval som svoju otázku.

,,Zavolal som ho," odvetil.

,,A dôvod?" nadvihol som obočie.

,,Ty," hlesol a podišiel ku mne. Boli sme skoro rovnako vysoký,ale teraz som mal pocit,že ja som sa zmenšil. A to sa mi nestáva!

,,J-Ja?" vykoktal som.

,,Áno,ty! Už mi ide na nervy to tvoje opíjanie sa! Čo si myslíš,čo s tým dokážeš? Si odporný,arogantný,bez kúska súcitu! Chalani sú radšej vo svojích izbách akoby mali byť v tvojej prítomnosti! Do každého len kopeš,akoby sme my,mohli za tvoje zlomené srdce a neopätovanú lásku!" vyštekol a ja som stratil reč.

V živote som nevidel Jina nahnevaného. Vždy sa usmieval,sem-tam plakal,ale hnev som u neho nikdy nevidel. No,vedel som,že má pravdu.

,,Nevieš,aké to je," zašepkal som a sklopil zrak.

,,Predstav si,že náhodou presne viem,aké to je," odcekol.

,,Čo mám,podľa teba robiť?" spýtal som sa potichu.

,,Nazačiatok bude bohate stačiť,ak vyhodíš všetky fľašky od alkoholu a osrchuješ sa. Mám týždeň na to,aby som ťa dal dokopy,tak mi to,prosím ťa,skús uľahčiť," povedal.

,,Prečo týždeň?" zdvihol som zrak.

,,O týždeň máme koncert pre UNICEF,takže tam potrebuješ vyzerať ako človek a nie ako strašidlo," odvetil a ja som sa pousmial.

,,Tak,makaj! Keď sa osprchuješ prídi na raňajky. A prosím ťa,skús tie fľašky nerozbiť," povedal a ja som len prikývol. Toto bol ten starý Jin,hoci sa mi nepáčilo,že mi rozkazuje.

No,ale koniec,koncov si za to môžem sám.

Jin

Poprosím si Oskara za môj herecký výkon a to v kategorií: Tváriť sa nahnevane na Namjoona. Ďakujem,veľmi pekne.

Naozaj to bolo ťažké sa tváriť nahnevane. Najmä na osobu,ktorú milujem. No,nemal som na výber. Tu už nešlo,len o Joona,ale o celú kapelu.

Pobral som sa do kuchyne,kde som začal chystať raňajky.

Po pár minútach,začali dole schádzať rozospatý chalani. Posadali si za stôl a rozprávali sa.

,,Počuj Jimin, na tebe by som sa mohol,normálne geografiu učiť," zasmial sa Hobi.

,,Čože?" zvraštil čelo Jimin.

,,No,máš na krku peknú mapku," odvetil Hobi a začal sa znovu smiať.

,,Mama Jin!" vyštekol Jimin a ja som si povzdychol. Niekedy si naozaj prídem,ako mamička šiestich poloretardov.

,,Dajte mi pokoj. Už som dnes kriku narobil dosť," položil som pred nich tanier s lievancami a oprel sa späť o kuchynskú linku.

,,Počul som. Kto ťa,tak nahneval?" spýtal sa Kookie.

,,Namjoon," odvetil som,keď v tom som začul hrkotanie s prádznych fľiaš. O pár sekúnd sa zjavil Joon,osprchovaný s plným vrecom dopitých fľiaš.

,,Dobré ráno," pozdravil potichu.

,,Normálne mi je ľúto tvojej pečene," prehodil znovu Hobi za čo,som mu tentokrát,uštedril pohlavok.

Joon sa len pousmial a odišiel von.

Namjoon

Hodil som ten bordel do kontajnera a vracal sa ku dverám,keď som začul tiché mňau.

Zastavil som sa a obzrel sa. Odmalička som miloval mačky. Dá sa povedať,že mám pre ne slabosť.

Otočil som sa dvakrát okolo svojej osi,ale žiadnu mačičku som nevidel. Len som počul mňaukanie.

Sústredil som sa a počúval odkiaľ to prichádza. Moje kroky sa vrátili späť ku kontajneru. Vychádzalo to spod neho!

Čupol som si a vytiahol malú škatuľu,ktorá bola prelepená lepiacou páskou. Hneď som ju strhol a škatuľu opatrne otvoril.

Do očí mi 'udrelo' malé čierne klbko,ktoré zúfalo mňaukalo.

,,Ahoj,kamarát," vzal som ho opatne na ruky a poškrabkal ho za uškom. Bolo to,len mačiatko!

Postavil som sa a pobral sa,aj s novými kamarátom,domov.

Vošiel som dnu a kráčal do kuchyne,ktorá bola prepojená s obývačkou.

,,Kde si toľko,veď~" začal do mna rýpať Yoongi,ale zmĺkol,keď uvidel čo mám na rukách.

,,Poslal som ťa,len vyhodiť ten bordel. A ty mi do baráku,donesieš toto," povzdychol si Jin a ja som sa usmial.

,,Môžem si ju nechať? Prosíím," spravil som psie očká.

,,Ahgrr,no dobre," pretočil očami Jin a ja som sa víťazoslávne usmial.

,,Aha,pozrite! Joon sa usmieva!" zasmial sa Kookie a ja som mu ukázal prostredník.

Jin

Sledoval som ho,ako sa mojká s tou mačičkou a popritom raňajkuje. Chalani sa už odobrali do svojích izieb.

,,Mal by si s ňou zájsť k veterinárovi," hlesol som.

,,Uhm,pôjdem," povedal s plnou pusou a ja som sa zasmial.

Myslel som,že bude tvrdohlavejší,no som rád,že to ide takto ľahko.

Možno je tu ešte nádej...