s m i l e (namjin/bts)

16.Kapitola

Jin

A takto to šlo pár dní. Ja som Namjoona pernamentne ignoroval, zatiaľ čo on sa mi snažil neúspešne prihovoriť. Yoongi mi dohováral, aby som mu dal ešte šancu, ale ja som sa bál. Bál som sa, že mi znovu ublíži.

Dnes je sobota, čo znamená, že Yoongi,Jimin,Tae a Kookie sú zalezení nan izbách, Joon je opäť vo svojom štúdiu a Hobi, namiesto toho, aby mi otravoval život, išiel ho otravovať svojím rodičom. Vďaka, Hobi.

Pozbieral som taniere, ktoré nechali chalani z obeda, keď som si všimol, že Namjoon sa dnes nebol najesť. V duchu som pretočil očami.

Zobral som jeho tanier a naložil mu naň jedlo. Medzi tým som sa dvakrát mykol, keďže vonku je búrka a ja sa moc bojím búrok. Vzal som tanier spolu s príborom a namieril si to k Namjoonovi do štúdia.

Naťukal som pin, ktorý slúžil ako kľúč a vošiel dnu.

Namjoon

Počúval som hudbu, keď sa vedľa mňa zjavil tanier s jedlom. Zdvihol som zrak a uvidel Jina, ako nahnevane na mňa pozerá.

,,Ahoj," pozdravil som a zložil si slúchadlá.

,,Ten kto tu neje, som ja. Takže ma láskavo, nekopíruj a nájdi si iný druh trucu. Ďakujem," zaironizoval.

,,Prepáč. Stratil som pojem o čase," uhol som pohladom.

,,Ty si stratil veľa vecí," otočil sa a kráčal ku dverám.

,,Áno, aj teba," povzdychol som si a chcel sa vrátiť práci, no vonku pekne nahlas zahrmelo a všetko zhaslo.

,,Výborne, ešte aj elektrika vypadla," zašomral Jin a stisol klučku.

Jin

Stisol som kľučku, ale dvere nepovolili. Zopakoval som to ešte dvakrát, kým mi došlo, že aj dvere sú na elektriku. Bože? To si zo mňa robíš, srandu??!

Zrazu som uvidel svetlo, tak som sa otočil, ale bol len Namjoon s telefónom v ruke a niečo hľadal. A ja som ho pozoroval.

Možno ma teraz ovláda hnev voči nemu, no jeho krásu som stále videl. Stále som videl toho Namjoona, ktorý ma miloval. Hoci, už zrejme neexistoval.

,,Mám to!" povedal radostne a ukázal mi sviečky.

,,A náhradný zroj elektriny tam nemáš?" podišiel som k nemu.

,,Bude ti musieť stačiť toto," povedal a rozkladal sviečky všade po štúdiu.

Ja som vzal z police zapaľovač a začal všetky sviečky postupne zapaľovať.

,,Mohol si to nechať na mňa," hlesol Namjoon.

,,A ešte to tu podpáliš,zabudni!" zahriakol som ho a zapaľovať odložil späť na pôvodné miesto. Namjoon odložil mobil a sadol si na posteľ, ktorú tam mal. Ja som si zasa sadol na stoličku, kde pred chvíľou sedel on. Nastalo ticho.

Namjoon

To ticho ma ubíjalo, no zároveň som mal priestor premýšľať nad tým, čo mu poviem. Teraz ma nemôže nijak odmietnuť, ani mi zabuchnúť dvere pred nosom. Toto dvojtýždňové utrpenie sa musí skončiť.

,,Mrzí ma to," začal som.

,,Namjoon, nechcem to počúvať," povedal Jin a ja som sa postavil. Stále som nevedel, čo mu mám povedať, tak som to nechal na náhodu. Sám som zvedavý, čo zo mňa vypadne.

,,Ani ja som to nechcel počúvať. Nechcel som to vidieť. Utápal som svoje zmysli v presvedčení, že to bolo len dočasné pobláznenie, že láska vyzerá inak, ale mýlil som sa. Ja sám som nevedel, ako láska vyzerá. Najdlhšie mi vzťah vydržal tri dni a aj tak, to bolo len o sexe. Ale s tebou to bolo iné. Ty si sa o mňa staral, venoval sa mi. Alebo si za mnou prišiel a začal si ma obímať. A mne to chýba. Chvýba niekto, koho by som mohol milovať. Chýbaš mi ty, Jin. Prosím, odpusť mi," díval som sa mu priamo do očí. Videl som, ako zadržiava plač. Rovnako, ako ja.

Jin

Moje srdce vynechalo jeden úder, pľúca zabudli príjímať kyslík a môj hnev opadol. To, čo som si teraz vypočul bolo to najkrajšie, čo som kedy počul a viem, že je to úprimné.

Postavil som sa, spravil pár krokov a stál pri ňom. On sa mi uprene díval do očí.

,,Prosím,usmej sa."

,,Prečo by som mal?"

,,Chcem si pripomenúť,aké to bolo,keď som sa do teba zamiloval."

A v tom sa to stalo. Jeho pery vyhľadali tie moje. Bolo to nenútené,prirodzené, potrebné. Ja som mu bozky hneď oplácal a svoje ruky si obmotal okolo jeho krku. Tie jeho som ucítil na svojích bokoch. Pritiahol si ma bližšie a prehlboval náš bozk. Po chvíli sme sa odtiahli a ja som ho hneď tuho objal.

,,Chýbal si mi," zašepkal.

,,Nemysli si, že to budeš mať so mnou ľahké. Ešte som ti úplne neodpustil. Buchol som ho do ramena. On ma chytil a hodil sa so mnou do postele.

,,Ty si pošuk," zasmial som sa a on si na mňa obkročmo sadol. Videl som, ako mu v očiach poskakujú nezbedné ohníky.

Naklonil sa ku mne a začal ma bozkávať na krk. Najprv jemne, ale keď počul, ako vzdychám, pritvrdil. Och,to zasa bude mapa.

,,Už si mi odpustil," uškrnul sa a pobozkal ma na pery.

,,Možno sa ešte trošičku hnevám," uškrnul som sa a on sa mi opäť prisal na pery. Jeho ruka našla môj zadok, ktorý hneď začala jemne masírovať a ja som sa neubránil vzdychom.

Klamal som. Už sa nehnevám...