Všetko má svoj koniec - ✔️

❤ seventeen ❤

Tep sa mi spomalil o toľko že sa asi zastavil. Zreničky sa mi zväčšili. Svet okolo mňa prebiehal ,ale ten môj sa zastavil úplne. Zaujímalo ma len a len to...že v rukách držím...krabičku...od....

V očiach sa mi zaleskly slzy.

Krabičku od snubného prsteňa.

Začala sa mi točiť hlava tak som si radšej sadla na tie studené schody .

O-n...O-n chce L-Loren požiadať o ruku?Koho iného predsa...

Chytila som si hlavu a rozmýšľala čo mi vôbec nepomohlo a bolo mi ešte horšie.

Pomaly som sa postavila a šla si naliať vodu.
Veľkým glgom som si odpila a znovu sa pozrela na ten prsteň ktorý určite nebol taký lacný.

Slzy sa mi valili ako prúd vody z kohútika.

Toto sa nesmie stať....možno som mu nepovedala pravdu...ale ani vo sne by ma nenapadlo že by toto spravil.

Nie on ...on ju nemôže požiadať o ruku.Nie...s ňou nie. Ešte aby sa stala z nich rodina....stop!Žiadne také ,TOTO SA NESTANE!Kľud ideme mu to vysvetliť veď nemôže byť taký tvrdohlavý...to som si myslela.

Utrela som si slzy,opláchla tvár a trochu sa ukľudnila. Vyšla som hore a bez toho aby som zaklopala som otvorila dvere.

,,Čo tu chceš?!"vyhŕkol a ďalej chodil nervózne po izbe. Začal prehrabávať všetky šuflíky a onedlho aj všetko z nich vyhádzal.

,,Ma..."nedokončila som lebo ma skoro trafila stará učebnica geošky.

,,Do p.r.d.e.l.e!Kde to je!"znel skôr zúfalo ako naštvane.

,,Martinus poč..."už som to nechala tak pretože za chvíľu po mne zas niečo hodí .

,,Kde som to len nechal!"zavrčal a už chcel vyjsť z izby keby som ho nechytila za rameno.

,,Čo..."

,,Nehľadal si toto ?"skoro mu vypadli oči.

,,Kde si to naš..."

,,Vypadlo ti to keď si šiel hore.Ale Martinus nemal..."podala som mu to.

,,Každopádne diky ,čau."zhrabol mi to z ruky a niekam utekal.

,,Bum."jediný zvuk ktorý bol počuť bolo len buchnutie dverí ako odchádzal.

Chvíľu som len nemo stála a pozerala na dvere no keď som si uvedomila čo sa vlastne stalo, zkĺzla som po dverách sperom dole a naplno sa rozvlikala. Kolená som si pritiahla viac ku brade a nechala zmáčať slzami moje legíny.

Vy si to možno neuvedomujete ale ak by si ju vzal bola by to totálna pohroma. A ja by som to citovo už nezvládla. Je ťažké milovať niekoho kto o to nestojí.

***

Šla som práve dole schodmy keď uvidím prísť Martinusa s Loren ktorá má tašky v ruke. Áno 4 hodiny bola na nákupoch.

,,Loren choď nás zbaliť ."vyriadil Loren ktorá celá šťastná utekala do izby.

,,Ehm...kam idete?"spýtala som keďže som mu ešte chcela vysvetliť...tú vec.

,,Do Los Angeles ,prosím ťa nič jej nehovor o tom prs...aaa Loren stalo sa niečo?"nestihol dopovedať lebo prišla Lorenzo.

,,Kde máš kufor?"vyškerila sa na neho. No veď samozrejme keď si ide zadara do LA.

,,Veď v izb...jaj ahaa mám ho toť v skriny na chodbe."prikývla a šla preň.

,,Sabrina nič jej nehovor o tom prstene,keď prídeme z LA budeš pravdepodobne budúca družička."zasmial sa a odišiel za Loren.

K tomu som si potrebovala sadnúť. Ja hlúpa čoskoro sa s ňou ožení bez toho aby vedel že čo to je za človeka a bez toho aby vedel že ho beznádejne milujem.

Tí dvaja zatiaľ odišli hore sa pravdepodobne baliť.

****

Otvorila som oči no hneď ich zavrela. Otvorila som ich znova no ako keby mi niekto viečka ťahal dolú tak som ich aj zavrela.Keď si moje oči zvikly tak som sa postavila z vyhriatej postele a nazrela odo dverí.

Na prízemí stál nastúpený Martinus aj s kufrom v ruke.

Povie mi niekto čo robí?Sú 03:00 - hodiny!

,,Ak si si nevšimol ,niekto normálny sa chce aj vyspať!Bola by som rada ak by tu nebol taký hurhaj!"povedala som otrávene načo len prevrátil očami.

Vrátila som sa do postele no nejakým záhadným spôsobom mi nešlo zaspať. Tak to to je úplne úžasné!

Pretrela som si teda oči a šla dole. Naliala som si vodu a sadla si na kuchynskú stoličku.

,,Loren hore je taška s pasmy(i,fakt neviem aké tam ide i/y) prinesieš ju?"spýtal sa Loratislavi Martinus. Tá ako jeho poslušný pes šla pre ňu.

,,Annie s Marcusom ti prajú šťastnú cestu."oboznámila som im .

,,Hmm..."

Onedlho už stály nastúpený v chodbe spolu s kuframi.

,,Tak šťastnú cestu teda."povedala som zatiaľ asi tú najfalošnejšú vetu a pokúsila sa o taktiež falošný úsmev.

Loren hneď odišla zatiaľ čo Martinus ešte na niečo čakal.

,,Maj sa teda."pozdravili sme sa na rovnako. Zasmiali sme sa .

Stále ma trhalo ho objať ako obyčajne keď niekam odchádza.

,,Martinus?"spýtala som sa potichu keď sa už chystal na odchod.

,,Áno?"otočil sa a mne v tedy nedalo. Rozbehla som sa ho objať. Zaborila som si hlavu medzi jeho ramenom a hlavou a znovu vdýchla jeho vôňu. Dalo mi zabrať aby som sa nerozplakala. Nemám rada keď niekam odchádza.

,,Martinus sľúb mi že si ju nezoberieš."zašepkala som.

,,Martinus poď už!"zakričala na neho Loratislava z auta .

,,Zavolaj mi keď dorazíte."ešte som šepla aby som mala istotu že sa im ...JEMU nič nestalo.

Odtiahol sa zobral kufor a len na mňa nechápavým pohľadom pozrel a to bolo všetko.

Čaute banániky,🍌🍌🍌
kaktusi,🌵🌵🌵
pandy 🐼🐼🐼 a ananási🍍🍍🍍

No takže náš príbeh pomaly končí.Čo už. Hore máte nejaký citát a hop šup davajte komenty,💬,⭐ a čítajte ďalej...😂😂

Vaša vanišgold na bielu bielizeň👕