Všetko má svoj koniec - ✔️

❤ twenty - two ❤

Sabrina

Keď mi neodpovedala ,otočila som sa a utekala po nemocnici ako šialená. Samozrejme som začala už plakať. Čo keď sa mu niečo stalo?Nie...nie...nie!Začala som sa ťahať za vlasy. Kde je?!!

Okolo mňa utekali tri sestri. Rozhodla som sa ísť za nimi.

Vošli do nejakej miestnosti a mňa tam nechceli pustiť.

Pozrela som sa cez malé okno...ten obraz, ktorý som videla sa mi navždy vril do pamäte.

Na posteli ležal Martinus a doktor bral nejaké železné veci a potom mu to priložil na hruď. Celý vyskočil no na monitore bola stále biela čiara .

Zkĺzla som po stene dole a začala plakať nanovo . Č-čo keď ho s tým neoživia. Nie!!!O-on to zvládne.Musí!

Vytiahla som mobil a vytočila Marcusovo číslo.

,,Áno?"

,,Mac...M-martinus...p-príď do nemocnice!"

,,Č-čo sa stalo?"zamrzol.

,,Príď ."zložil mi. Postavila som sa. Pozrela som sa cez sklo a slzy mi krásne zmáčali líca. Nie,on nemôže zomrieť,nie,nie, nie!

Sadla som si na stoličku a čakala.

***

Konečne vyšiel zo sáli doktor.

,,Pán doktor ž-žije?"spýtala som sa vystrašene .

,,Pánovi Gunnarsenovi sa zvrtol stav k horšiemu. Dýchajú za neho prístroje. Bude nutné aby ste ho moc nenaštevovali,lebo ak sa jeho stav zhorší....neviem či bude ešte medzi nami."dopovedal a odišiel. Rýchlo som nahmatala stoličku a sadla si na ňu .

,,Sabrina ,č-čo sa stalo?"prišiel Marcus ktorý už je zmierený že by mohol zomrieť.

,,Z-zhoršil s-sa mu stav."začala som plakať, oprela sa mu o rameno a on ma začal hľadiť po chrbáte.

,,Sabrina...vieš že to raz p-príde."na konci sa mu zlomil hlas . Vyskočila som zo stoličky .

,,Ako toto môžeš len povedať!!?Ja mu verím!On sa zobudí!Za to ,že ty si už pripravený aj na jeho pohreb, ja nemôžem!Si jeho brat!Možno sa mu zhoršil stav ,ale to neznamená že sa n-nezobudí."zlomil sa mi hlas. Postavil sa a objal ma.

,,Sabrina...ja len...keby to náhodou prišlo...aby si...aby si neurobila to čo nie je správne!"pohladil ma po vlasoch. Odtiahla som sa.

,,Chceš mi akože povedať,že som nejaký psichopat ktorý skočí z mosta!?Prr on sa zobudí a ak si fakt myslíš že by som toto spravila,tak fakt diky!Aj nabudúce."zakričala som po ňom skôr zo zúfalosti.

Vybehla som von a sadla si na lavičku. Hlavu som si dala do dlaní a spustila sa ďalšia vlna plaču. Nechcem prísť o Martinusa. Rodičia mi zomreli...nemôže aj on!Nemôže.

Martinus

Začali sa tu tie dve hádať.
Počkať !Loren t-ty...a-le... Že ja som ti uveril. Len si ma úboho využívala!Nemyslel som si o tebe toto .

Sabrina tu je každý deň a niekde mi povie aká si. Ale neveril som jej. No teraz som uveril. Určite si mi klamala aj o Sabrine. Teraz to ľutujem...Sabrine som ublížil...
Kvôli takej hlúpej chybe sa všetko zkazilo úplne vš...

Nemohol som zrazu dýchať a ani dať na javo že sa dusím. Pomaly som to už nezvládal ...no v tom som to už nezvládol.

Martinus (duch)(trochu zapojíme fantáziu😂😂😆)

Posadil som sa. Okolo mňa behali doktori . Jeden doktor zobral nejakú vecičku a jeho ruka smerovala na moju hruď...no v tom cez ňu prešla .

Čo sa to tu deje?!"

Rýchlo som sa postavil. Na posteli ležal...na posteli som ležal ja!

J-ja...j-ja som mŕtvy?!

,,Chceš mi akože povedať ,že som nejaký psichopat ktorý skočí z mosta!?!Prrr on sa zobudí a ak si fakt myslíš že by som toto spravila tak fakt DIKY.Aj nabudúce."počul som vrieskať Sabrinu.

Chcel som otvoriť dvere,no moja ruka cez ne prešla.

Č- čo sa to tu deje!!
N-nemôžem byť mŕtvy!

Zavrel som oči a spravil dva kroky. Otvoril som oči a zistil som ,že som sa ocitol na chodbe. Dvere ktoré som pravdepodobne prešiel boli hneď za mnou.

Hneď na stoličke som spatril môjho brata ktorý vyzeral byť zlomený a smutný.

N-nechcem aby sa všetci trápili kvôli mne.

Začal som utekať smerom kadiaľ šla Sabrina.

Vyšiel som von a uvidel ju plakať na lavičke.

,,Ach...Sabrina keby si len vedela ako ma to všetko mrzí."povedal som a pohladil ju po chrbte.

Viem,viem tie časti...nemala som wifi!Bože no...Nebuzerujte ma toľko .
Inak nech sa ľúbi čítajte ďalej😂🔥🔥