JUST US TWO

II. Cítim sa podvedená

"Prepáčte, slečna. Predbehli ste sa." Chlapíkov hlas ma tak trochu vyľakal a tak som sa prudko otočila. Zrazu stál predomnou Sebastian Carter. Náš nový učiteľ.  Mala som pocit, že ma zo začiatku nespoznal, no keď videl, že na neho pozerám rovnako, ako dnes poobede keď som do neho na telesnej narazila, spomenul si. "Prepáčte, moja chyba." Bolo mi trápne druhýkrát nechať incident tak a preto som sa mu ospravedlnila. "Nie, prepáčte. Moja chyba. Teda. Vy ste sa prudko otočili preto,..." naše stretnutie ho trošku vyviedlo z miery a úprimne sa mu ani nečudujem. "Ok. Tak sa zabavte." Celiné, si normálna?! Zmohla som sa len na túto nezmyselnú vetu a rýchlo som utekala preč. Alkohol vo mne už robil svoje a tak som nechcela, aby naše stretnutie dopadlo horšie. Celú cestu k nášmu stolu som nechápala, ako som mohla povedať taký nezmysel. Ok. Tak sa zabavte. Vážne? "Cel, kde si bola?" Opitá Rosie sa na mňa zo zadu hodila a ja som mala problém, aby som nás obidve udržala, keďže veľmi triezva som nebola. Mala som šťastie, že Rosie odomňa odtiahol Brian, ktorý ju potom chytil a tí dvaja sa začali bozkávať. Emily a Lucas sedeli na sedačke a vyzerali celkom v pohode, takže som si k nim sadla. "Kde si bola?" Emily sa ma mierne podráždene opýtala. "Na dlho." Odpovedala som jej a odpila som si z nejakého random drinku, ktorý som mala pred sebou. "Mali by sme ísť domov, je už niečo po jednej." Emily mi zakričala do ucha a ja som len prikývla. "Tak dobre. Ak chcete, vybavím vám taxík." Lucas sa na mňa usmial a ja som znova prikývla. "Budeme potrebovať pomôcť s Rosie." Ukázala som na Rosie, ktorá sa pred našimi očami bozkávala s Brianom. "O Rosie si nemusíte robiť starosť, tá je zrejme viac než v pohode." Lucas sa začal smiať, ale nám s Emily do smiechu veľmi nebolo. Vedeli sme, že keď Rosie odtiaľ nedostaneme buď skončí s Brianom v posteli, alebo ju niekto unesie a predá na orgány. Nie, to druhé zrejme nie. Tým som len chcela naznačiť, čo všetko by sa mohlo stať, ak by sme ju v takomto stave nechali samú. Emily už vyčkávať nechcela a odhodlala sa osloviť Rosie. "Rosie, poď ideme domov. Lucas nám vybavil taxík. Je už veľa hodín." Emily sa snažila na Rosie ísť trošku jemnejšie, aby tu na nás nezačala hulákať, ako sa to stalo veľakrát, keď bola v takomto stave. "Vy môžete kľudne ísť. Pá pá." Rosie sa tak hrozne plietol jazyk, že mala problém to pá pá vysloviť. Detinsky nám zamávala a doslova sa nám otočila chrbtom. "Rosie Castillová! Ak okamžite nepôjdeš so mnou, s tými rovnými vlasmi s tebou vyzametám zem!" Emily na ňu zvýšila hlas a ja som sa začala smiať. Rosie zrazu zvážnela. "Ok. Čau bejby." Otočila sa k Brianovi a znova ho pobozkala. "No fuj." Emily, ktorá bola v ich "intímnej zóne" odvrátila zrak a ja som sa na nej znova zabávala. "Dobre ideme." Lucas sedel vedľa mňa a touto vetou som ho asi trošku sklamala. "Nezabudni. Vždy, keď sa budeš chcieť ísť zabaviť, zavolaj Lucasa Irvina." Usmial sa na mňa a ja na neho tiež. Bol to veľmi milý chlapec. "Ďakujem. Ver tomu, že zavolám." Žmurkla som na neho a touto vetou sme z baru odišli. S Emily sme Rosie niesli z baru popod plecia, pretože bola vážne mimo. "Chtěl jsem to ráno, kdy naposled snídal jsem s tebou," Rosie si na celú ulicu pospevovala pesničku, ktorú si spieva vždy, keď je opitá odkedy sa rozišla s Asherom. Podvod. "Dúfam, že do nás nikto nezačne hádzať kamene." Emily zažartovala a my sme pokračovali ďalej v chodení. Jediný problém (okrem Rosie) bol ten, že sme nevedeli kam máme ísť. Cestu poznala len Rosie, keďže ona sa po týchto uliciach potuluje častejšie, než my dve. "Rosie? Nevieš náhodou akou cestou sa dostaneme k taxíkom?" Na začiatku Lomboardovej ulici stoja pri chodníkoch vždy taxíky. Z toho miesta sme sa vlastne dostali tu. "ti říct, že už ti nezavolám, pro jednu pitomou holku, pro pár nocí touhy, podved jsem všechno o čem doma si sníš..." super. Naša holka Rosie ma úplne ignorovala a bola vo vlastnom svete. "A čo keby sme sa niekoho opýtali?" Navrhla Emily. To by teda napadlo asi aj mňa, no na ulici nikto nebol. Najhoršie na tom bolo, že sme sa možno dostali do slepej uličky. "Ok. Ak nás tu niekto znásilní alebo zabije ja ju tu prizabijem." Povedala Emily a ostali sme stáť, pretože Rosie zastala tiež. "Teď je mi to líto!" Rosie zakričala poslednú časť z pesničky na celú ulicu. "Si sprostá?" Emily ju buchla po pleci. "Au to bolelo." Rosie si pohladkala to miesto, kde ju Emily buchla. "Halo, dámy?" Ani sme si nevšimli, že s dievčatami stojíme pod oknami jednej bytovky. Z prvého okna sme uvideli mužskú hlavu. Zrejme sme ho zobudili. "Prepáčte, nechceli sme vás zobudiť. Ideme preč." Odpovedala som neznámemu mužovi. Muž sa z okna naklonil a my sme vďaka svietiacemu neónu na ulici spoznali tvár. Sebastian Carter. "Och to nie." Potichu som zašepkala a Emily to zrejme asi nedoplo. "Čo je?" Hovorím, že jej to nedoplo. "To je ten učiteľ." Povedala som jej. "Hej, prepáčte!" Sebastian Carter už išiel zavrieť okno, keď v tom ho Emily zastavila. "Čo si sprostá?!" Hneď som na ňu vyhŕkla, no vôbec si ma nevšímala. "Stratili sme sa, pretože to tu veľmi nepoznáme a kamarátka je dosť opitá. Viete nám prosím povedať ako sa odtiaľ dostaneme ku taxíkom?" Snažila som sa čo najmenej pozerať na toho nového učiteľa, aby si nevšimol, že som to ja. To sa musí stať len mne. Narazím do neho na telesnej, neskôr ho stretnem v klube a teraz ho svojim škrekotom zobudí Rosie. Skvelé. A to ešte nehovorím o tom, že sa s ním budem stretávať na telesnej trikrát do týždňa. "No to je asi taký kilometer odtiaľto." Odpovedal a Emily prevrátila očami. Super. "Ale ak chcete, môžem vás zviesť, tak či tak ešte niekoho čakám." Preboha len to nie. V duchu som sa modlila, aby s tým Emily nesúhlasila a išli sme ďalej. "Tak to by bolo super." Tlieskam ti Emily. Vážne paráda. "Prečo sú chlapi také kurvy!" Rosie znova začala kričať na celú ulicu a ja som jej prikryla ústa rukou, aby viac nekričala. "O minútu som pri vás." Učiteľ sa z okna vyparil a my sme čakali pred vchodom. "Nechceš si to rozmyslieť Emily?" Opýtala som sa jej. "Nie. Asi by sme sa odtiaľto nedostali a keď nás hodí k taxíkom, tak to bude super." Emily to hovorila ako keby sa nič nedialo. Od toho momentu som si vlastne nebola istá, či náhodou toho nevypila viac, ako som si myslela. "Ja som ho dnes videla v bare. Teda doslova som do neho znova narazila." Emily na mňa vytasila oči a nestihla ani zareagovať pretože nový učiteľ Sebastian Carter, ktorý bol ready na odvoz bol pri nás. "Dobre, tak môžeme ísť." Asi nás nespoznal, pretože vonku bola dosť tma a kým ste sa nepostavili do miesta kde svietila pouličná lampa, nebolo vám vôbec vidieť do tváre. Carter kráčal pred nami a viedol nás k autu. Emily na mňa cestou pokukovala, kvôli tomu, čo som jej pred minútou rozprávala. "Viete, ja som ho ľúbila." Ako sme Rosie viedli, tak v tom momente sa mi zvalila do náručia a začala plakať. "Ach panebože." Emily si vzdychla. "Potrebujete s ňou pomôcť?" Carter spomalil krok, otočil sa a opýtal sa nás. Mali sme smolu, pretože sme stáli priamo pod lampou. Videla som, ako sa pozrel najprv na Emily a tak na mňa. Spoznal ma. "Nevideli my sme sa už náhodou v škole? A v bare?" Opýtal sa ma a ja som sa úprimne nezmohla ani na slovo. "Áno videli." Emily videla, že som trochu mimo, tak sa prihovorila za mňa. Carter nám pomohol s Rosie a pokračovali sme v chôdzi. "Tak teda, zajtra na telesnej behať s opicou nebude sranda." Zažartoval a Emily sa začala smiať.  Ešte šťastie, že sme už všetky dovŕšili osemnásť. Po uložení Rosie na zadné sedadlo sme nasadli do jeho auta. Ja som sedela vzadu s Rosie a Emily sedela vpredu. Celú cestu sme boli ticho, až kým Carter nezačal nadväzovať konverzáciu. "Bývate odtiaľ ďaleko?" Opýtal sa nás a ja som znova bola ticho. "Ja s Rosie na Prescootovej a Celiné býva o ulicu ďalej." Keď Emily dopovedala, v momente sa pozrel do horného zrkadla dozadu. Na mňa. "Veď to je až na druhom konci mesta. Koho to bol nápad sa tu dostať?" Carter sa zasmial a Emily ukázala prstom na Rosie. "No popravde, toto by som robiť nemal, keďže od dnes ste moje študentky, ale ak chcete, môžem vás zaviesť domov. S ňou v takomto stave by ste asi nijaký taxík nechytili." Znova sa zasmial a my sme nevedeli ako zareagovať, pretože v podstate mal pravdu. "Hm. No. Ak chcete." Emily váhavo odpovedala. "Pozrite, ak sa to nikto nedozvie, že vás telocvikár bral z baru domov, všetko bude v pohode." Odpovedal a my sme prikývli. Úprimne, nemala som chuť sa niekomu priznávať k tomu, čo sa mi s novým učiteľom v jeden deň všetko stalo.