Pár hodín ubehlo ako nič a Rosini rodičia už z domu odišli. My s Rosie sme teda mali na týždeň celý dom pre seba. Na párty sme sa samozrejme nechystali len my dve a zavolali sme teda aj Emily. Courtney vonku ísť nemohla, pretože išli s rodičmi niekde na víkend, takže to nás trochu mrzelo. Ja som sa váľala na posteli a Rosie bola v sprche, keď zrazu zazvonil pri dverách zvonček. "Cel, choď prosím otvoriť!" Zakričala na mňa zo sprchy Rosie a ja som utekala dole. Otvorila som dvere a v nich stála Emily. "Toľko ti to trvalo." Bez objatia vošla dnu a ja som sa nad ňou zasmiala. "Kde je Rosie?" Opýtala sa a spolu sme prešli do kuchyne. "Sprchuje sa. Rodičia s prespávačkou boli v pohode?" Dohodli sme sa teda, aby nevznikali zbytočné komplikácie, všetci prespíme u Rosie, ktorá má celý dom sama pre seba. Rosie povedala, že sa mám správať ako doma, takže som vytiahla z mrazničky zmrzlinu, 2 lyžičky a spolu s Emily sme takto jedli, rozprávali sa a čakali na Rosie, kedy výjde zo sprchy. "Áno, všetko v pohode. Akurát ma mama upozornila, že to s alkoholom nemáme preháňať. Pozná nás." Emily s plnými ústami zmrzliny odpovedala a my sme sa zasmiali. Rosie po pár minútach prišla dole k nám a keď videla, ako ujedáme zmrzlinu a rozprávame sa, pridala sa k nám a začala jesť aj ona. "Inač aby ste vedeli, dnes žiadne taxíky. Brian a Lucas prídu po nás a pôjdeme do klubu s nimi. Všetko som vybavila." Bola som rada, že sa Rosie rozhodla zavolať Briana aj Lucasa. Aspoň budú malé mužské oživenie, do našej ženskej trojice. Teraz, začiatkom jesene sa stmieva dosť skoro, takže vonku už o ôsmej bola úplná tma. Všetky sme už boli pripravené, kedy sa Lucas a Brian po nás zastavia, tak sme čakali v jedálni pri stole a rozprávali sme sa. Spomínali sme na staré časy, na to aké to všetko bolo predtým iné. Doslova. "Všetko sa zmenilo dievčatá. Dokonca aj my. Síce sa stále stretávame, no pozrite... časť, ktorú vypĺňala Courtney, chýba." Emily si len ťažko vzdychla a my sme prikývli. Má pravdu. Začíname chápať, že každá má svoj život. A aj keď teraz sme najlepšie kamarátky, stretávame sa dvadsaťštyri hodín denne, po strednej sa všetko môže zmeniť. "Zmenilo sa všetko. A ešte to len bude horšie." Povedala som im a tiež si ťažko vzdychla. Rosie chápala, na čo narážam, no Emily to veľmi nepochopila. Potom som si spomenula, že ona je jediná z dievčat, ktorá o rozvode mojich rodičov nevie. "Čo tým myslíš?" Opýtala sa Emily po chvíli keď videla, že na seba s Rosie pozeráme. "Moji rodičia sa rozvádzajú. Mama mi to prišla povedať dnes ráno." Ťažko som preglgla a Emily na mňa vyvalila oči. "Preboha Celiné." Emily to veľmi zaskočilo. Tak ako aj Courtney a Rosie, Emily mojich rodičov pozná od mala. Veľmi dobre vedela, aký majú vzťah. Teda mali. "To preto si prišla na týždeň k Rosie?" Opýtala sa ma a ja som hlavou prikývla. V momente ma objala a ja som sa znova rozplakala. V Emilinom objatí som si uvedomila, že som neskutočne rada, že dievčatá mám. Po asi pätnástich minútach sme počuli trúbiť pred domom auto. Určite to boli Brian a Lucas. Pri odchode som sa ešte pozrela do zrkadla, aby som si utrela slzy a vyrazili sme. Chlapci stáli pri aute a zatiaľ čo nás čakali tak fajčili. "No ahojte." Brian odhodil cigaretu a išiel objať najprv Rosie, Emily a potom mňa keďže som išla trochu pozadu. Neskôr dofajčil cigaretu aj Lucas a tiež sa s nami išiel zvítať v rovnakom poradí ako Brian. Keď prišiel ku mne, silno ma objal. "Si v poriadku?" Zrejme si všimol tie uplakané oči. "V najlepšom poriadku." Nahodila som na tvár úsmev a Lucas hneď odbočil od témy, o čo mi v podstate išlo. "No asi si si moju radu zobrala k srdcu." Zasmial sa a ja som sa musela tiež. "Akú radu?" Robila som sa, že neviem o čom rozpráva, aj keď som si tú jeho radu pamätala od slova do slova. "Ak sa chceš zabaviť, zavolaj Lucasa Irvina." Žmurkol na mňa a ja som sa začala smiať. "Nechcem vás rušiť, ale už ideme." Brian sa zasmial a dievčatá spolu s ním. Lucas ma teda chytil za plece a spolu sme takto odkráčali do auta. Rosie sedela vpredu, pri Brianovi - ktorý robil šoféra a my traja - ja, Emily a Lucas sme sedeli na zadnom sedadle. Keď sme sa všetci usadili, konečne sme vyrazili do klubu. Celou cestou do klubu sme sa rozprávali a srandovali. Úprimne, nemala som čas myslieť na niečo zlé, alebo na to čo je doma. Jednoducho som od problémov utiekla a to som práve potrebovala.
YOU ARE READING
JUST US TWO
RomanceThis story is written in the SLOVAK LANGUAGE San Francisco, mesto hriechov, tajných prianí a napokon splnených túžob. Príbeh je o mladej študentke, Celiné Reid-Jonesovej. V poslednom ročníku na strednej škole do obyčajného života mladej študentky pr...