JUST US TWO

IX. Ja ju nemilujem

V dome bol hluk a do svojej izby som ísť nemohla, pretože by som to po schodoch sama nezvládla, tak som si to teda namierila vonku. "Áno?" Zodvihla som to so zvedavosťou v hlase. "Celiné?" Ten hlas som veľmi dobre poznala. Po mojom tele mi nabehli zimomriavky a takmer som prestala dýchať. "Kto volá?!" Aj napriek tušeniu som sa to jednoducho musela opýtať.

"Ja. Sebastian." Ozvalo sa v telefóne a ja som ostala úplne bez slov. Najprv kytica, teraz tento telefonát. "Veľmi som sa trápil, čo je s tebou. Ani som nedúfal, že mi to zdvihneš." Povedal a moje srdce začalo biť ako šialené. Jeho hlas so mnou robí neskutočné veci. Úplne ma ovláda. Horšie to je, keď je v mojej blízkosti. Cítim sa ako nadrogovaná. "Ďakujem. Veľmi si to vážim. Mám bolesti, no hlavné je, že som opäť doma." Povedala som a čakala som na jeho odpoveď. "To som veľmi rád." Mám pocit, že mám tony motýľov v bruchu. "J-ja. Potrebovala by som sa s tebou porozprávať. Keď sa dám zdravotne dokopy, zastavím sa pri tebe. Ide totiž o vec, ktorú nechcem rozoberať po telefóne." Chcela som sa Sebastianovi poďakovať za kyticu. "Môžeme sa stretnúť aj mimo školy." No jasné. Čo tak napríklad v hoteli Heat? Tam to veľmi dobre poznáme. "N-no. Neviem." Povedala som dosť neisto. Naozaj nechcem, aby nás niekto spolu uvidel. Klebety sa šíria po našej škole veľmi rýchlo a úprimne, nerada bývam stredobodom cudzích rozhovorov. "Musím ísť. Ešte ti zavolám." Sebastian to náhle zložil. Ostala som trochu zaskočená. Hlupaňa, jasné, že to hneď zložil. Možno prišla jeho snúbenica. Áno, to je fakt, ktorý by som si mala pamätať. Je zasnúbený, čoskoro bude šťastne ženatý s Kareen Fletcherovou. Nemala by som na to zabúdať, ale zdá sa, že robím presne opak. "Si v poriadku?" Z nášho domu vyšla Emily s veľmi ustráchaným pohľadom. "Á-áno, len mi volali známi. Chceli vedieť ako sa mám." Ja viem, že som opäť klamala, lenže povedať Emily o Sebastianovi? Teraz na to nebola vhodná chvíľa. "Len som sa o teba bála." Postavila sa hneď oproti mne a pohladkala ma po pleci. "Tak teda. Využijem tú príležitosť. Povedz mi všetko, čo sa deje." Povedala som s vážnosťou v hlase a Emily si len sťažka vydýchla. "Tak teda dobre. Ide o to, že..." videla som na Emily, že nevie ako mi to, čo chce povedať má povedať a preto som začínala byť nervózna aj ja. "Jednoducho, pohádali ste sa s Rosie. Ešte pred tým, ako si mala tú nehodu si bola na nejakom kopci za mestom. Prišla si tam a..." dych sa mi začal zrýchľovať. Snažila som sa si spomenúť aspoň na to, že som po škole išla na to tajné miesto. "Nechápem. Ako Rosie vedela o tom mieste?" Povedala som si tú vetu v podstate sama pre seba. Ihneď som si tie informácie začala spájať s Asherom. "Ide o to, že ona tam bola s Asherom. Ty si ich tam našla a vtedy ste sa pohádali." A ty si hovoríš vzorná kamarátka? Kto vie čo nám ešte tajíš. Si obyčajná sprostá klamárka!! Preto mi táto veta kolovala hlavou. Povedala mi to Rosie počas našej hádky. Takže Rosie už vie o všetkom. To vysvetľuje, prečo za mnou v nemocnici bola len raz a prečo mi dnes nezdvíhala telefón. Rukami som si zakryla tvár a mala som chuť plakať. "Vieš to aj ty, že? Ja a Asher?" Opýtala som sa Emily a ona prikývla. "Počuj, Celiné. Myslím si, že nie je vhodná chvíľa to vyťahovať a vôbec by si sa tým nemala zaoberať." Emily sa ma snažila upokojiť. "Si na mňa nahnevaná, však?" Emily poznám ako vlastnú sestru. Viem, že bola na mňa nahnevaná, len mi teraz jednoducho nechcela nič vyčítať, kvôli môjmu zdravotnému stavu. "Ja viem. Klamala som vám a ani neviete ako veľmi ma to teraz mrzí. Lenže Rosie musí pochopiť, že som ju jednoducho len chránila pred sklamaním. Chcela som zachrániť naše kamarátstvo." Tak veľmi som si vyčítala, že si nič nepamätám. Z hádky sa mi do pamäti zafixovala len jedna jediná veta. "Je smiešne ako sa to všetko za taký krátky čas medzi nami skomplikovalo." Emily sa mierne ľútostivo usmiala a ja som si vzdychla. "A to krátko pred maturitným plesom. Pamätáš na naše sľuby keď sme boli malé? Nikdy sa nepohádame pre žiadneho chlapca. Nikdy sa nepohádame tak, aby sme nepoznali jedna druhú. Budeme navždy kamarátky. Ja, ty, Rosie a Courtney. A teraz?" Emily tiekli slzy po lícach. Mne úprimne tiež. "Všetko je preč." Odvetila som nakoniec.