Love Unfortunates

4. Noc plná prekvapení

,,Hej, pri alkohole sa zvyknem občas trochu opustiť," poznamená Tomoe a pobúcha na posteli vedľa seba.
Nemám nejak obavy, že by sa o niečo pokúsil. Je síce chlap ale jednoducho z neho nemám pocit, že by bol schopný mi ublížiť. Okrem toho miluje niekoho iného.
,,To asi každý... Smiem tiež?" posadím sa vedľa neho a nastavím ruku, aby mi keď tak fľašu podal.
,,Jasné. Ale neprežeň to, nechce sa mi upratovať zvratky," zaškerí sa a vyplazi mi jazyk.
Urazene nafúknem líčka a fľašu mu vydrapím z rúk. Dám si poriadne tri glgy a keď ucítim, ako sa mi teplo z rumu rozlieva po celom hrdle, moje telo sa rozhorúči ešte viac ako vo vani. Milujem alkohol. Nedávam si ho síce nejako často, veď na verejnosti ani nemám kde. Máloktorý bar nalieva neplnoletým a v obchode vám tiež málokto predá. Ale rumom, či absinthom nikdy nepohrdnem, skrátka moje srdcovky.
,,Takto tíšiš depresiu?" spýtavo zdvihnem jedno obočie a drgnem do ležiaceho Tomoeho lakťom.
Tomoe len mykne ramenami a nahlas zívne: ,,Každý musí mať nejaký únik z reality. Ja mám rum a Resident Evil. Posledný diel je fakt masaker, krv všade. Myslím hry, filmy ma príliš neoslovili," ukradne mi fľašu, trochu sa podvihne na lakti a odpije si. Potom mi ju znova podá.
,,Neboli zas tak zlé. Ktorý charakter zbožňuješ najviac?" poposuniem sa trochu dozadu, aby som sa mohla oprieť o stenu.
Tomoe si položí prst na ústa a hlbavo premýšľa: ,,Neviem si vybrať. Ženské postavy boli podľa môjho najviac prepracované. Mám rád Adu a Rebeccu... Ale Rebecca je asi srdcovka. Je rozkošná a šikovná. Taká do vrecka."
Zdvihnem obočie pomerne vysoko a ťuknem mu do čela: ,,Takže sa ti páčia skôr nízke dievčatá?"
,,Nooo... Ako sa to vezme. Ale povedzme, že som radšej, keď je žena nižšia. Keby má byť vyššia odo mňa, tak by z nej bola asi žirafa."
Znova sa napijem a obaja sa z chuti rozosmejeme.

Celkom dobre sa bavíme. Nikdy by mi nenapadlo, že dokážem vychádzať s dievčaťom bez toho, aby to skončilo nejako nemravne. Veď doteraz som sa kamarátil iba s jednou a s tou... Som nakoniec tak či tak skončil v posteli. A neraz. Ale teraz je to iné... Rozumieme si a nie že by nevyzerala dobre, skôr by mi to prišlo ako mrhanie keby spolu niečo máme.
Napadne mi však niečo dosť podstatné, čo ma donúti sa posadiť. Jemne šťuchnem Satsuki do líca, na čo sykne od bolesti, ruku mi odrazí a priloží si ju k boľavému miestu.
,,Čo sa ti stalo vôbec? To ti spravili tamtí?" spýtam sa odrazu a ruku stiahnem k sebe. Nechcel som jej naozaj spôsobiť bolesť, skôr len upozorniť na to, že tam značku má stále.
Satsuki len sklopí zrak a nervozne prechádza prstom po plachte, pričom druhou rukou pevne zviera fľašu.
,,Počkaj tu, niečo prinesiem."

Vybral som sa do kuchyne, kde mala mamka schovanú lekárničku. K tomu som vybral z mrazničky aj sáčky s ľadom a odpochodoval som späť do izby.
Satsuki zostala takmer bez známky pohybu sedieť na posteli a prekvapene hľadela na mňa, ako stojím s lekárničkou a ľadom vo dverách.
,,Dáme ťa do poriadku. A ak budeš chcieť, tak mi o tom povieš. Ak nie, tak... Tak mi to proste nepovieš," navrhnem a prejdem k posteli.
Otvorím lekárničku a hoci nie som extra skúsený v tejto oblasti, dezinfekciu a náplaste ešte rozoznať viem. Vybral som vatový tampón a nakvapkal na neho trochu dezinfekčného roztoku. Naozaj zľahka som ho priložil Satsuki k čelu, na čo opäť sykla od bolesti.
,,Ja neviem kde začať... Nejde o to, že by som nechcela. Nie je to niečo, o čom by som sa bála hovoriť. Len je toho proste moc..." nakloní ku mne fľašu a ja si bez odporu odpijem. Dnes budem fakt na šrot.
,,Tak nikam sa neponáhľame, či? Je len piatok, ak nemáš kam ísť, pokojne tu zostaň až do nedele. Len v pondelok sa vráti mamka z pracovnej cesty a asi by jej vadilo, keby tu nocuje neznáma slečna. Ešte k tomu v mojej izbe," uškrniem sa a znova jej jemne priložím tampón k čelu.

Ako mu mám o tom vôbec povedať? Však je to dosť divný, veľmi málo pravdepodobný príbeh. Kto vie či mi ho vôbec uverí.
Zranenie na čele mi zalepí náplasťou a k opuchnutému lícu mi priloží ľad. Jemne naň zatlačí, aby opuch nebol až taký veľký. Prevezmem za neho túto úlohu a prichytím si ľad na tvári.
,,Tak takto teda... Keď mamka otehotnela, otec bol z toho dosť v nervoch a začal piť. Takisto začal navštevovať kasína a rôzne kluby, aby sa odreagoval... A než sa mamka nazdala, bol na tom všetkom závislý. Vydržala s takým človekom až pokým som mala desať rokov. Vtedy si našla iného priateľa a proste odišla. Nechcela ma vziať so sebou... Je dosť možné, že skrz hnusné situácie doma si ku mne jednoducho nedokazala a asi ani nechcela nájsť cestu. Ale skrz pocit viny mi povedala, že ak otec staví a príde aj o dom, tak jej mám zavolať. Ale nechystám sa, aj keby mam byť na ulici," rozhovorim sa a pre posilnenie si dám poriadneho loga.
Všimnem si, že Tomoe zostal dosť zarazený. Nikto mi neverí, že sa matka dokáže vysrať na dieťa. Ale je dosť možné, že na tom mal určitý podiel aj jej nový priateľ. Raz som mala možnosť sa s ním stretnúť a nebol z detí príliš nadšený. Pravdepodobne ani nikdy žiadne mať nechce
,,No a otec po mamkinom odchode začal byť ešte horší. Sotva niečo prinesie zo stavieb, ak vôbec niekam ide. Veľakrát je na sračky a taký makať nesmie... Tak občas chodím pracovať do kaviarne, aby bolo aspoň čo žrať. A dnes mi praskli nervy, tak som mu niečo odpapuľovala a on sa nasral. Tí chalani sa ma ani nedotkli. Keby neprídeš, tak je možné, že by sa aj o niečo pokúsili ale v mojich zraneniach naozaj nemajú prsty," zastanem sa dvoch úchylákov, akoby mal Tomoe vôbec potrebu to neskôr nejako riešiť.
Nič riešiť nebude. Sme len kamaráti, nie som jeho dievča. A proti dvom gorilám by aj tak šancu nemal.
,,To je... Fakt hnusné," poznamená a vytrhne mi fľašu z rúk, aby sa tiež napil.
Ja len myknem ramenami, bez akejkoľvek zmeny už uvoľneného výrazu: ,,Ale nikomu o tom, prosím, nehovor. Nemám síce aký imidž pokaziť ale nerada by som, aby o tom vedela celá škola. Nejak extra sa za to nehanbím, len nechcem, aby na mňa hľadeli inak. S mojou terajšou vizitkou som spokojná."
Tomoe zdvihne kútik úst a oprie sa o stenu vedľa mňa: ,,Vyhovuje ti status povoľnej kurvy?"
Dám mu frčku do čela a vyplazím jazyk: ,,Poviem ti ešte jedno tajomstvo. Nikdy som nešukala."

Takto ma nezaskočil asi ani pohľad na Mikoto v meste. Nikdy by mi ani len na um nezišlo, že najznámejšia "kurva" školy je vlastne ešte panna.
,,Ale veď... Hovorí sa, že dáš každému," poznamenám a skoro vyprsknem skrz túto novinku rum z úst. Fľaša sa pomaly ale isto vyprázdňuje.
Satsuki oduje spodnú peru v premýšľavom geste: ,,Čo už. Klebety sú klebety. Chlapi chcú byť proste neustále kanci. Ale nikdy som s nikým nespala. Nejaké tie blbinky boli ale ku skutočnému sexu nikdy neprišlo."
Chápavo prikyvujem a podám jej fľašu. Zídem dolu z postele, aby som zo skrinky pre istotu nachystal aj druhú, ktorú zatiaľ položím na stôl.
,,Šetríš si panenstvo pre Kanameho?" spýtam sa a znova sa posadím vedľa nej. Konverzácia sa dostáva do zaujímavej časti.
Satsuki kývne hlavou a napije sa. Ja jej len pobúcham po ramene a keď sa otočí, cvrnknem jej prstom do čela, tak ako ona pred chvíľou mne.
,,Chlapi moc panny nemusia. Mnohých to odradí, keďže málokto má pre ne trpezlivosť," poučím ju, čím naozaj zaujmem jej pozornosť.
Satsuki sa ku mne otočí a so zľaknutým, mierne opitým výrazom, mi hľadí priamo do očí: ,,To... To myslíš vážne? A ty si už mal pannu?"
Líca mi zružovejú a trochu sa rozkašlem: ,,Tak ako prvé, spal som len s jednou... Boli sme kamoši s výhodami. Ona chcela vzťah ale ja som bol už zakukaný. A čo sa týka tej druhej veci... Predtým, než zbalíš svojho sexy učiteľa, mala by si si zatrénovať na niekom inom. Chápeš, nabrať skúsenosti," nechcel som tým rozhodne naznačiť, aby sa vyspala so mnou. Ale mám taký pocit, že to tak naozaj vyznieť mohlo.

Novinky ma fakt zaskočia. Nenapadlo mi snáď ani raz, že babranie s pannou môže byť pre muža skôr otrava, než pocta. Nechcem pri Kanamem vyzerať ako hlúpa, nedotknutá a neskúsená hus. Odpijem si preto z fľaše a prázdnu položím na zem. Po štyroch sa priblížim späť k Tomoemu a priblížim sa k nemu pár centimetrov od jeho tváre. Rukami sa opieram o posteľ vedľa neho a spozorujem červeň v jeho lícach. Tiež je už trochu pripitý. Za triezva by som do niečoho takéhoto určite nešla. Určite nie s niekym, kto je mojím kamarátom.
,,Tomoe... A ty ma učiť nechceš?"