Love Unfortunates

6. Nič sa nestalo

Ráno som sa zobudil celý akýsi dolámaný. Som zvyknutý ležať sám a po pravde, za triezva by som si asi vytiahol fuuton a ľahol si na neho, pričom by som ju nechal samozrejme spať na posteli, som predsa gentleman.
Avšak, ten alkohol, to je naozaj asi najmocnejšia zbraň ľudstva. Prekročili sme kvôli nemu hranicu, ktorá mohla zničiť priateľstvo, ktoré sme si len začali budovať.
S rozospatým výrazom som sa otočil a zistil som, že druhá strana postele je prázdna. Spočiatku mi napadne, že sa mi to celé možno len snívalo ale z omylu ma vyvedie malá priehlbina na posteli, ktorá značí, že vedľa mňa v noci niekto spal. Ani tá bolesť hlavy sa nezaprie. Skurvený rum.
,,Už si hore?" vo dverách uvidím Satsuki s táckou v rukách. Usmieva sa od ucha k uchu a aj napriek tomu opuchu v tvári vyzerá dosť pekne. Oveľa lepšie než s make-upom.
,,Hej... Čo nesieš?" spýtam sa a posadím sa na posteli. Rukou si držím boľavú hlavu a radšej ani nechcem vidieť svoje vlasy. Predpokladám už podľa dotyku, že mi stoja na všetky svetové strany.
,,Ak nevadí, trošku som sa hrabala v skrinkách, aby som našla nejaký fajný šumák na hlavu. Tipujem, že neodmietneš," s týmito slovami položí tácku na nočný stolík a ja bez akýchkoľvek námietok vezmem do ruky pohár a dám ho na ex.
,,Mňa našťastie hlava bolieť nezvykne. Bolela ma snáď len raz, keď som na párty vypila príliš veľa Jacka. Tie fajnové drinky fakt nie sú pre mňa."
Posadí sa ku mne na posteľ a úsmev jej neschádza z tváre. Keby mi niekto pred mesiacom povie, že Satsuki Hinamori bude takto sedieť na mojej posteli a dávať mi opileckú prvú pomoc, asi by som sa mu vysmial.
,,Čo si dáš na raňajky? Chcem ti aspoň nejako vynahradiť to, že si mi tu dovolil prespať. Keďže žijem s otcom sama a objednávané jedlá neprichádzajú kvôli nedostatku peňazí do úvahy, musela som sa naučiť variť. Ale netuším, čo tvoj žalúdok po prechlastanej noci znesie," vyvalím na ňu oči a trochu neisto si prehrabnem strapaté vlasy.
,,No, nemusíš variť, veď si hosť," predostriem svoj pohľad na vec, hoci domáca strava by mi asi padla aj vhod. Nerád varím a moje pokusy sú tak nejak... No, väčšinou na nič. Dajú sa síce zjesť ale že by to bol nejaký luxus, to rozhodne nie. Mnohokrát spálené jedlo proste vyhodím a kontaktujem blízku pizzeriu.
,,Ticho! Nepýtam sa na tvoj názor, pýtam sa, čo chceš jesť," vyplazí mi jazyk a ja to nakoniec vzdám.
,,Mám rád palacinky," zamrmlem si popod nos a otočím hlavu do strany. Palacinky mi totiž vždy zhoria a mamka ich naposledy robila... Mno, ani neviem.
,,Oki, zavolám ťa, keď ich začnem robiť."

Po Tomoeho výbere raňajok sa poberiem do kuchyne a začnem zarábať cesto. Je to dosť typické jedlo ale väčšina chlapov ich miluje. Aj môj otec.
Predpokladám, že sa Tomoe odišiel trochu upraviť, pretože začujem z kúpeľne tiecť vodu. Snáď nikdy som s takou radosťou nevarila. Možno má Matsumoto naozaj pravdu, možno si proste musím vybudovať nejaké priateľstvá. Mňa a Tomoeho síce zatiaľ žiadna náklonnosť nespája ale je fajn s ním tráviť čas. Nikto z nás zatiaľ našťastie predošlú noc ani nespomenul, za čo som celkom rada. Úprimne, bolo by fajn, keby sa to už nestane. Z jednej strany ma to asi aj celkom mrzí, pretože to bolo... fakt fajn. Nešiel na to moc rýchlo a ja som mala dostatok času na svoje predstavy. S iným by to asi tak hladko nešlo. Ale na druhú stranu, Tomoe je prvý človek, ku ktorému som si za poslednú dobu našla nejako cestu. Síce stále nejakú hrboľatú ale aj tak.

Keď sa cesto trochu vychladí v chladničke, vyberiem ho a začnem opatrne liať na panvicu. Jemne ju nakloním do strán, aby sa rozliezlo do krásneho, dokonalého kruhu a následne ju opäť položím na oheň. Tomoe sa zatiaľ doprace do kúpeľne a vyzerá o dosť lepšie, než predtým.
,,Ránko," pozdraví ma a nahlas zívne. Otvorí skrinku, aby si vybral džús ale keď si spomenie na rum zo včera, radšej ju opäť zavrie a naleje si za pohár čistej vody.
,,Ránko, ospalec. Už lepšie?" spýtam sa a otočím palacinku na druhú stranu.
,,Ale hej... Hlava ma už síce nebolí ale cítim sa stále nejako podivne. Inak, sorráč, že som nešiel spať inam," naleje si znova vodu do plna a posadí sa za stôl.
Otočím sa k nemu a opriem sa o linku: ,,V pohode. Veď je to tvoja posteľ."
Som tak skurvene šťastná, že nevyťahuje udalosti z noci a nerýpe sa v tom. Fakt neviem, čo by som mu na to povedala.

Sledujúc Satsuki pri sporáku si pomaly odpíjam z pohára. Zdá sa, že nemieni preberať to, čo sa stalo. Alebo vlastne ani nestalo, veď sme spolu nespali. Teda jako spali ale netrtkali, nah. Neviem, čo by som jej na to povedal. Obaja to asi berieme tak, že v nás len alkohol prebudil nadržané zvieratá. Nie že by nebola sexy, skôr nemám chuť to pokaziť. A hlavne, nestojím moc o benefitné, plytké vzťahy. Kým nemám amputované obe ruky, tak som v pohode čo sa sexu týka.
,,Um, Tomoe..." začne vetu, čo ma donúti zvýšiť pozornosť. Nezdá sa však, že by chcela pokračovať, tak sa postavím a prejdem ku kuchynskej linke, aby som ju trošku povzbudil.
,,O čo ide?" zdvihnem obe obočia a jemne do nej drgnem lakťom.
Satsuki sa trochu zavrtí a akosi previnilo na mňa pozrie: ,,Ono... Ja som ti nesmierne vďačná za to, že tu môžem prespať. Fakt moc. Ale Ayra mi dnes písala, či by sme si nemohli, no vieš... Dať rande."
Dve sekundy vstrebávam to, čo mi vraví a následne sa rozosmejem: ,,Satsu, ja som tvoj kamarát, nie tvoj frajer, aby si si odo mňa musela pýtať povolenie."
,,Ja viem, len... Nechcem potom ísť domov. Vieš, ide o to, že... Nah, je mi to tak blbé..."
,,Vráť sa z rande sem. Skúsim uvariť niečo na večeru,"dokončím za ňu vetu a vezmem do rúk jednu suchú palacinku, ktorú položila na čistý tanier.

Fakt mi je blbé ho obťažovať. Ale má vlastne pravdu, no. Ale je to také divne... Prídem k nemu prespať na celý víkend, v sobotu sa vezmem, aby som šla oblbnúť hlavu nejakej pomätenej babe a potom sa vrátim späť.
,,A fakt to nebude vadiť?" spýtam sa ešte pre istotu a šťuchnem mu prstom do plochého brucha. Kurva, fakt som narazila na buchtičky? Včera som mu vlastne pod tričko nevidela. A ani vo sne by mi nenapadlo, že pravdepodobne cvičí. Úprimne, fakt na to nevyzerá.
,,Ale prosím ťa. Ja pôjdem asi aj tak poobede trochu dospať opicu. A palacinky chutia dosť dobre, najeme sa?"
Prikývnem a dokončím posledné zvyšky cesta. Tomoe zatiaľ vyberie nutellu, džem a palacinky položí na stôl, spolu s dvoma taniermi. Palacinky s nutellou som nikdy nemala. A tak bombového kamoša tiež nie.