Love Unfortunates

8. Satsukino zamestnanie

Zvyšok soboty sme strávili hraním hier. Nikdy by mi nenapadlo, že ma porazí dievča, ktoré doma ani PlayStation nemá. Ale tak údajne raz za čas chodila na nejaký herný krúžok. Každopádne, bavia nás zdá sa rovnaké hry - bojové, strielačky a fantasy RPG. V nedeľu musela Satsu odísť domov, hoci nie moc nadšene. Poobede totiž prišla mamka a Satsu sa jej ledva vyhla. Nie že by som sa za ňu hanbil ale pamätám si, aké divadlo robila mamka keď som mal u seba naposledy dievča. Okamžite sa potrebovala nahajpovane zoznamovať a zisťovala, aký vzťah máme medzi sebou. A jej nevysvetlím, že sme kamaráti.

V škole ma čakala hneď prvá hodina dejepis. Osobne ma ten predmet práve trikrát nenapĺňa ale učí ho Mikoto. Aj kvôli tomu prídem do školy o chvíľku skôr, aby som nepremeškal ani jedinú sekundu, kedy môžem vidieť jej tvár a počuť jej hlas.
Mikoto dorazí asi tri minúty pred zvonením, aby si prichystala všetky potrebné materiály.
,,Dobrý deň žiaci, vyspali ste sa dnes dobre? Ako zvyknem vravieť, zdravé telo, zdravý duch!" zvolá naradostne a položí si na stôl nejaké dokumenty.
V triede sa ozve nejaké otrávené mrmlanie ako odpoveď na jej otázku. Otočím hlavu doprava a uvedomím si, že moja spolusediaca stále nedorazila. Dúfam, že nemá s fotrom nejaké problémy. To, čo jej spravil naposledy, bolo fakt moc hnusné.

Päť minút po zvonení sa rozletia dvere a v nich stojí Satsu.
,,Prepáčte, Sakagami-sensei. Zaspala som a po ceste sa mi pokazil bicykel, takže som musela zvyšok dobehnúť," zaklame, samozrejme.
Mikoto sa oprie o ruku s pochybovačným výrazom v tvári: ,,Tak pokazil bicykel hej? Že nevidím žiadne odreniny..."
Musím sa nad tým uškrnúť. Keby je Satsu chlapec, tak by to nevadilo... Aspoň som mal vždy ten pocit, pretože keď meškal ktokoľvek z mužského osadenstva, tak mala pre to pochopenie. Ale Satsu má žiaľ kozy.
,,Ono... Spadla som do trávy, keď sa mi zamotala reťaz," skúsi opäť šťastie Satsuki a ja sa na tom už potichu smejem. Inak to nejde no.
,,Ach, tak do trávy... Nemala by si mať potom zašpinenú uniformu? Jaj, počkaj vlastne... Ty žiadnu nemáš. Dnes zostaneš po škole, bez námietok. Hodinu za neskorý príchod a ďalšiu hodinu za opätovné nenosenie uniformy. Sadnúť."
Satsu s vyvalenými očami kráča k nášmu miestu a ledabolo pohodí tašku na zem. Predpokladám, že nemá učebnicu, tak tú svoju dám okamžite do stredu, pekne medzi nás.
,,Ďakujem," zašepká.
,,V pohode. Musím uznať, že keď ťa karhá, je ešte krajšia," vyplazím k nej jazyk, na čo Satsu len nafúkne líčka.
,,Zradca."
,,Poškoláčka."
,,Hinamori, okamžite stíchnite, inak vám naordinujem dve hodiny po škole po dobu dvoch týždňov," v moment, kedy sa ozve Mikoto, obaja stíchneme. Ako vždy pokarhala len Satsuki.

Po škole som si čítala knihu. Čo iné sa má v triede poškolákov robiť? Okrem mňa tam boli aj dvaja delikventi, ktorí počas hodiny chémie zmixovali čosi, čo vybuchlo a znemožnilo na dlhý čas využívanie školského labáku. Chudáci sem chodia už od začiatku roka, kto vie dokedy. Mali totiž na výber, buď to po škole do odvolania alebo úplne vylúčenie zo školy. Netuším, čo by som zvolila, ani jedno ma práve dvakrát neláka. Okrem toho, snažím sa tejto triede vyhýbať, musím chodiť do práce. Aj dnes som tam mala byť ale napísala som Yami, že prídem neskôr. A prečo? Lebo Tomoeho milovaná učiteľka ma opäť nechala po škole. Shit, fakt ju nemusím. Je tak hrozne ústretová voči chalanom, že medzi žiakmi dokonca kolujú chýry, že to s niektorými aj tajne ťahá. Kto vie, možno áno, možno nie, nestarám sa.

Rozhodol som sa počkať Satsu po škole. Kým jej skončili dve hodiny trestu, tak som si napísal domáce úlohy v školskej knižnici, ktorá je hneď vedľa poškoláckej triedy. Keď ma Satsu uvidela pred dverami, zostala dosť prekvapená.
,,Čus, dve hodiny nudy si ako vidím prežila. Máš dnes niečo?" dnes totiž nemám čo robiť, tak mi napadlo, že by sme niekam mohli zájsť. Yahiko má teraz nejakú buchtu, tak na kamoša samozrejme čas nemá.
,,No... Musím do práce a tak..." príde mi nejaká neistá, možno je len unavená.
,,Tak ťa aspoň odprevadím. A možno si dám kafe, veď si hovorila, že robíš v kaviarni, či?"