Satsuki Hinamori je na prvý pohľad nezvyčajná, pozornosť vzbudzujúca stredoškoláčka. Polovicu vlasov má modrej farby a zvyšnú časť ružovej. Už od detstva miluje Kanameho - chlapca, ktorý ju zvykol kedysi strážiť a postupom času sa z takzvaného "star...
S Tomoem sme sa v pokoji naraňajkovali a zistila som, že počúva v podstate to isté, čo ja. Akurát v obľúbenej kapele sa naše názory trochu rozchádzajú. ,,Guns sú mega. A nemôžeš povedať, že nie," spustí okamžite Tomoe, keď prepína televízor. ,,Ale no taaak! Ja nevravím, že sú zlí. Tiež ich predsa počúvam. Ale Metallica je jednoducho lepšia. Nothing Else Matters hrajú dodnes!" oponujem mu a hodím po ňom jeden kúsok pukancov, ktoré spravil pre lepší zážitok z gaučového povaľovania.
,,Nebudeme sa o tom dohadovať. Obaja máme radi v podstate to isté ale o elite máme iné mienenie. Ale keď už sme pri metale... Počula si už nový album od Cannibal Corpse?" pokúsim sa o zmenu témy, pretože tuším, že by ma aj tak nejakým spôsobom prehádala. A ak aj nie, je to žena, hádky s nimi nikdy nedopadnú dobre. Satsu pokrúti hlavou a vyloží si nohy na mňa, pričom si hlavu oprie o operadlo na ruky: ,,Nemám dosť peňazí na to, aby som si kupovala nové CDčká." ,,Ale tak... Na internete dnes stiahneš všetko krátko po tom, čo sa to vydá, či nie?" Satsu si sťažka povzdychne a zavrie oči: ,,Nemám doma internet." Donúti ma znova vyvaliť oči. Kto v dnešnej dobe nemá internet? Veď to snáď ani neprichádza do úvahy. Ale tak... Keď jej otec všetky peniaze minie, tak sa asi ani nemám čomu diviť. ,,Doma v podstate len počúvam moje malé prenosné rádio, ktoré som si kúpila k šestnástym narodeninám. Alebo čítam no... Boh žehnaj miestnej knižnici za to, že má tak nízke poplatky za členstvo," nahlas si zívne a oči konečne otvorí. Vyzerá, že ju to zas tak netrápi. Po krátkom uvažovaní sa nakoniec postavím z gauča, pričom zľahka zložím zo seba jej nohy. Vrátim sa pp chvíli so svojou starou mp4 a slúchadlami, ktoré snáď ešte budú fungovať. Nepoužívam ju od chvíle, kedy som od mamky dostal nový mobil. ,,Nech sa páči. Predpokladám teda, že nemáš ani počítač, tak ju budeš musieť asi nabíjať u mňa. Sú tam nejaké staré pesničky, ktoré ti budú podľa mňa vyhovovať. Nejaký ten Jovi, Gunsáci, aj Metallica... A mám pocit, že aj Bob," snažím sa spomenúť si na rôzne skladby, ktoré mp4 obsahuje. Ale používal som ju už naozaj veľmi dávno. Satsu ma neveriacky pozoruje z gauča a pre zmenu sa posadí. Vezme do rúk mp4 a prisahám, že sa jej oči zalesknú: ,,Ja... Ďakujem. A si si tým naozaj istý? Nebude ti chýbať?" Uškrniem sa a posadím sa vedľa nej: ,,Vôbec nie. Všetky pesničky mám uložené už v mobile. A aspoň budeš mať dôvod znova prísť." Satsu svoj nový darček položí na stôl a s vážnym výrazom v tvári mi hľadí priamo do očí: ,,Tomoe... Nemusím mať strach z toho, že by si..." Zvyšok otázky nechá vo vzduchu a mne samozrejme dôjde, o čo ide: ,,Nemusíš. Si pekná, si fajn ale... Ja už mám inú princeznú." Vystrie ku mne ruku a vztýči hore malíček. Spravím to isté a malíčky na pravej ruke si navzájom stlačíme. Na znak nevysloveného sľubu.
Tomoe mi dal nabíjať mp4 do notebooku a rovno mi tam nahádzal aj nejakú aktuálnejšiu hudbu. Fakt netuším, čím som si takého skvelého kamaráta zaslúžila, naozaj je to skvelý chlapec. Dokonca si aj uvedomím, že keby nestretnem Kanameho a on Mikoto, možno by sme boli aj skvelý pár. Ale to žiaľ neprichádza do úvahy, nedokážem milovať iného muža, ani ženu. A on takisto. ,,Tak teda... Idem. Prídem na večeru," zamávam mu vo dverách a keď uvidím spoza gauča kývajúcu ruku, zabuchnem za sebou a vydám sa k parku.
Ayra na mňa prvýkrát pôsobila v škole celkom milo. Nevyzerala síce úplne typicky ale to ani ja nie. Je o trošku vyššia odo mňa a podľa jej slov je len na ženy. Má zvláštny punkovo-gotický vzhľad, miestami pripomínajúci emo. Našťastie ma už pri svojom vyznaní ubezpečila, že si neubližuje. Ako keby mi na tom nejako záleží, tak či tak s ňou nič dlhodobé neplánujem.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nájdem ju na lavičke pri parku ako fajčí cigaretu. Vedľa lavičky stojí na zemi vodka, čo ma donúti na chvíľu zastaviť. Som však tesne pri nej, tak už žiaľ nie je kam utiecť. ,,Olalaaa, amigo. Ako sa darí?" začne trochu nezvyčajne debatu a ja mám už v ten moment chuť plakať. Tento deň ma fakt zabije. ,,No... Asi to ujde. Myslím... Ako ty?" skúsim začať trochu priateľsky a opatrne sa posadím vedľa nej. Nemám z toho dobrý pocit. ,,Luxusne. Som na rande s hviezdičkou školy, ako inak by som sa mala, Satsuki?" fúkne mi dym priamo do tváre a dokonca mi ponúkne, či si nedám tiež. Pokrútim hlavou a slabo zakašlem. Fajčí doma akurát tak otec, ja ho nemienim napodobňovať ani v najmenších detailoch. ,,Koľká škoda... Nevadí, poď, niekam ťa vezmem," ani nečaká na moju odpoveď a odhodí cigu kamsi do diaľky. Do jednej ruky vezme fľašu a druhou ma uchopí za moju.
Človek by čakal, že na prvom rande vás bude chcieť dotyčný ohúriť. Vziať na nejaké pekné miesto, zaplatiť vám večeru, kino, divadlo... Čokoľvek. A nie že vás bude ťahať po neviem akých stokách, až sa dostanete k nejakej rozostavanej budove, ktorá nemá ani strechu. Nebol by to síce prvý prehrešok ale nemám v pláne dostať pokutu za chlast na verejnosti, či za vstup na cudzí pozemok. A už vôbec nemám chuť počúvať otca ako mi nadáva, keď ma bude vyzdvihovať na policajnej stanici za pitie neplnoletej. ,,Nemyslím si, že je to dobrý nápad, Ayra," upozorním ju ešte skôr, než vstúpi na pozemok. ,,Ale no taaak, nebuď lama. Majitelia sem cez víkendy nechodia," oponuje mi a dá mi prameň vlasov za ucho. ,,Zlatko, čo sa ti stalo? Opuch make-upom nezakryješ, vieš?" Nah a to som si tam načesala vlasy. Nervozne si položím na opuch ruku a mávnem druhou: ,,Aaale, bola som len nešikovná a spadla som zo schodov. Som nemehlo." Ayra kývne hlavou a viac to nerieši. Schmatne ma za ruku a proste ma ťahá vpred.
Omg. OMG. Panebože! Nikdy, prisahám, nikdy som nezažila nič horšie. Najhoršie rande, aké som kedy mala. Smrdím po alkohole, oblečenie zo včera, ktoré sa mi stihlo preschnúť, mám dodriapané od policajných psov a aby toho nebolo málo, mám na krku stalkerku. ,,Tomoeee, otvor prosím!" zabúcham silno na dvere, v ktorých sa onedlho objaví Tomoe. ,,Kriste, čo si sa pobila?" vyvalí oči a okamžite ustúpi, aby som mohla vojsť dnu. ,,Horšie. Poď, porozprávam ti o tom," vyzujem sa a vojdem do kúpeľne, aby som mohla dať napúšťať vaňu.
Tomoe mi zatiaľ skočil pre oblečenie a chvíľu počkal, kým sa vyzlečiem a vojdem do vane. ,,Hej, fakt nevadí, že sa budeme rozprávať tu?" spýta sa a neisto prešľapuje vo dverách. ,,Bože, nebuď malý. Veď si ma už aj tak videl a hlavne, dôležité veci si schovávam. Tak si sadni a počúvaj." Po mojich slovách vykoná, čo od neho chcem a posadí sa na stoličku pri zrkadle. ,,No, začalo to dosť nevinne. Prišla za mnou cez prestávku, že mi musí niečo povedať. Na dvore mi povedala, že sa jej páčim od prvej chvíle, tak som si povedala však prečo nie? Vyzerá v pohode a očividne si budeme rozumieť. Ale ono hovno! Nielen, že fajčí, ešte je aj delikventka. Omg... Donútila ma vlámať sa na cudzí pozemok do novostavby, kde som musela chlastať nechutnú, sto Yenovú vodku (Japonská mena, výrazne slabšia než euro, či česká koruna), z ktorej mi dvíha žalúdok doteraz. To by jako ešte nejak šlo... Lenže dorazili fízli a začali nás naháňať aj so svojimi čmucháčmi. Ayra zdrhla niekam do riti a ja som ich ledva striasla. Ale stihli ma aspoň čiastočne rafnúť, takže celé moje oblečenie môžem hodiť rovno do koša! Nah, kto kurva v dnešnej dobe zavolá na prvom rande svoju lásku na také miesto! Veď na prvom rande sa máš tomu druhému predviesť v najlepšom možnom svetle. A aj keby nemáš prachy, tak stačí aj nejaká stupídna prechádzka... A nie beh na tri kilometre s fízlami v pätách!" zúrila som a neuniklo mi, že Tomoe zadržiava smiech. Doslova sa dusí a plnou silou si tlačí na ústa, aby sa nesmial. Dlho to nevydržím a musím sa rozosmiať tiež. Tak silno, až mi tečú slzy po lícach. A Tomoemu tiež. ,,Takýto zážitok môžeš mať asi fakt len ty, ženská," vypustí z úst v moment, kedy sa už konečne nedusí. ,,Hej a chceš sa pobaviť ešte viac? Ukradla mi z izby nejaké použité nohavičky z prádlového koša, určené na pranie. A nedávno som si musela kupovať novú zubnú kefku, lebo starú som stratila. Vieš kde je?" Tomoe spustí ďalší príval smiechu a dobre, že nespadne zo stoličky: ,,U úžasnej Ayry v kúpeľni. Stavím sa, že si s ňou čistí tie cigami zožltnuté zuby!" ,,Presne tak. Skurvená stalkerka. Normálne mám strach, aby sa mi tam nevkradla v noci. Hej a čo ak pôjde po tebe? Za to, že máš ku mne bližšie, než ona?" napadne mi v daný moment a so zdesením sa chytím za ústa. Tomoe to asi moc nerieši, pretože nevyzerá byť nejaký vystrašený: ,,Ale prosím ťa. Ak by aj skúsila, no čo už. Neviem síce ako vyzerá ale stále mám prevahu v sile vďaka pohlaviu. Plus občas cvičím, takže nie som zase taký neschopný, čo sa obrany týka. A ak by ma aj zbila... Čo už, zem sa neprestane točiť. Zlomenina sa časom napraví." ,,Ako povieš teda."
