•Made For Another• | taekook ff

10. kapitola

Yoongi's POV

Držal som Jimina za ramená a pritláčal ho o stenu. Počkal som, kým bude Jungkook v aute a nebude nič vidieť.

Pustil som ho a natiahol k nemu ruku.

"Min Yoongi" povedal som a nasadil pobavený úsmev.

Jimin na mňa prv len tak spýtalo pozeral, no nakoniec mi rukou potriasol.

"Park Jimin"

"Dúfam, že si to niekedy zopakujeme" žmurkol som na neho a odišiel za Jungkookom.

Nasadol som do auta a naštartoval.

"Čo ťa to kurva napadlo?!" zhúkol som po ňom.

Niekedy sa cítim ako jeho otec alebo čo.                                                                                                        "Prepáč... Ale on si začal!" povedal so zvesenou hlavou.

"Mne je jedno kto si začal, ty si mi niečo sľúbil a nedodržal to" poviem stále naštvane.

Celú cestu už nikto nič nepovedal. Akurát keď vystupoval, za všetko mi poďakoval a odišiel. Mal som mu ošetriť tvár... Hádam sa o neho ten Taehyung postará.

No a ja do seba potrebujem niečo naliať. Namierim si to teda do môjho obľúbeného baru. Celú cestu idem okolo 70 a predbieham snáď všetky autá. Našťastie ma policajti nezastavili a v zdraví som sa dostal na miesto.

Sedel som na barovej stoličke a dopíjal pohár piva, keď som zbadal Jimina, ako smutne sedí za stolom, s flaškou vodky na stole.

Vypýtal som si jeden prázdny pohárik a šiel si za ním sadnúť.

"Ahoj..." povedal som.

Jimin okamžite zdvihol hlavu a zahladel sa mi do očí.

Videl som aké ich má červené, čiže zjavne plakal. Samozrejme, že predo mnou nedal nič vedieť. Vystrel chrbát a pozdravil ma naspäť.

"Ja som tu čisto za seba. Nezaujíma ma tvoj spor s Jungkookom" vysvetlím, aby náhodou nemal podozrenie, že som ho ešte prišiel zbiť alebo mu vynadať.

"Bol som toľkej slušnosti a doniesol si vlastný pohárik, naleješ?" sadnem si oproti nemu a položím pohár na stôl.

Bez slova naleje aj mne aj sebe a spoločne sa napijeme.

"Nechceš ísť ku mne?" konečne zaujmem jeho pozornosť.

Vyvalí na mňa oči a otvorí pusu. Zase ju zatvorí a po chvíli konečne odpovie.

"Vieš teraz moc nemám na nič náladu..."

"Ale taký dobrý sex nie je nikdy zlý a aj náladu zlepší" poviem s úškrnom na perách.

Chvílu váha ale nakoniec prikývne. Obaja zaplatíme a vydáme sa k môjmu autu. Gentlemansky mu otvorím dvere spolujazdca a potom sám nasadnem.

Po ceste do môjho bytu hladkám Jiminove stehná a snažím sa niekde neodparkovať a nepretiahnuť ho rovno v aute.

Keď konečne zastavím pred domom, pozriem na Jimina a on pozrie na mňa. Panovalo trápne ticho a napätie by sa dalo krájať.

Jimin sa na mňa zrazu vrhol a začal ma vášnivo bozkávať. Neváhal som ani sekundu a začal spolupracovať. Netrvalo dlho a obom nám došiel kyslík. Odtiahol som sa a zadíval sa mu do očí.

"Chceš ísť aj ku mne alebo...?" poviem posmešne.

"Uh, hej... môžeme" mierne sa usmeje a vystúpi z auta.