•Made For Another• | taekook ff

15. kapitola

*Jimin's POV*

Stále som myslel na Yoongiho. Ja ho asi vážne milujem, ale nechcem si to priznať. A navyše som ho nechcel zraniť ako kedysi mňa zranil Hoseok.

Zrazu mi zazvonil mobil.

“Ehm... ahoj si doma?” ozval sa z telefónu nervóznym hlasom Yoongi.

“Áno. Prečo? Potrebuješ niečo?”

“No Jungkook mi zavolal, že či s ním a Taehyungom nepôjdem do baru a chcel som sa ťa opýtať, že či nechceš ísť tiež?”

“Aj by som išiel... ale nemôžem sa stretnúť s Taehyungom.” smutne som odpovedal.

“No, počkaj, ale my sme sa zle pochopili. Taehyung ťa tam chce!” odvetil pomedzi smiech.

“Vážne?! Tak keď myslíš, budem tam.”

“Nooo ale ja už stojím pred tvojím domom.”

Aj keď som s ním moc nechcel ísť, chcel som vidieť Taeho, takže som sa začal obliekať.

Vyšiel som von a on tam vážne stál. Dosť ma to prekvapilo ani neviem prečo...  Všimol som si ale, že nemal auto a ja som už vedel, že po ceste do baru sa nebudeme mať o čom rozprávať.

Dosť som znervóznel. Zrazu sa začal približovať ku mne. Asi ma chcel pobozkať alebo niečo také, ale ja som ho len pozdravil a otočil sa smerom našej cesty.

“Poď lebo nám odtiaľ utečú!” podráždene som povedal popritom ako som ho ťahal za zápästie.

“Viem ísť aj sám!!” odpovedal nahnevane, keď sa mi vytrhol.

Po ceste do baru bolo celý čas ticho, no ja som sa rozhodol prelomiť mlčanie.

“Pozri Yoongi nechcem, aby to medzi nami bolo nejaké napäté... len ja-ja sa na vážny vzťah ešte moc necítim...”

Yoongiho tvár sa zrazu zmenila z nahnevanej na smutnú. Nebudem klamať, bolo mi ho ľúto, ale vážne som ho nechcel namotávať a neskôr zraniť. No on neodpovedal. Rozhodol som sa preto, že radšej budem po zvyšok cesty ticho.

Pred barom sme stáli asi 35 minút kým nás pustili dovnútra.

Ako som sa začal približovať k stolu, kde sedel Taehyung, žalúdok sa mi začal zvierať. Mám mu niečo povedať? Alebo mám byť ticho?

“Jimiiin... ahoooj!!” zrazu začal oproti mne bežať Taehyung s rukami roztiahnutými na obe strany.

Dobehol ku mne a začal ma objímať... No ja som sa na nič iné nezmohol, iba som len tak stál v jeho pevnom zovretí.

“Jiminie tak si mi chýbal ani si nevieš predstaviť ako!” dosť som sa čudoval, že mi takéto niečo povedal, no bol z neho dosť cítiť alkohol, tak som si to nejako nepripúšťal.

Viem, že by si človek mohol myslieť, že za pol hodinu z troch pohárikov vodky sa nedá až tak opiť, ako bol na tom Taehyung, ale on sa dokázal opiť len z jedného pohárika, takže ma to takisto neprekvapovalo.

Už dávno som sa rozhodol, že nebudem veľa piť, takže kým Yoongi a Taehyung do seba hádzali už asi päťdesiaty štamprlík a Jungkook miernil chuť vodky s pomarančovým džúsom, ja som sa išiel porozhliadnuť po bare.

Obišiel som celý bar asi trikrát, no potom ma napadlo, že ak do seba Yoongi a Tae dávajú ďalšie poháriky, tak už nebudú úplne v poriadku. Išiel som ich teda zastaviť.

Ako som smeroval k stolu započul som za mnou známy hlas...

“Park Jimin??!! Si to ty?!”

No do piči... zaznelo mi v hlave, keď som spoznal ten známy hlas.

To je Hoseok. Božeee, čo som komu spravil. Prečo práve dnes, prečo teraz a prečo on??

Rozbehol sa za mnou a ja som sa po dlhej dobe začal báť.

“Jimin, neverím vlastným očiam, si to naozaj ty??”

“No wau gratulujem, nie si slepý. Máš fakt super postreh.” odvrátil som oči a prekrížil si ruky na hrudi.

“Ale nebuď nepríjemný ChimChim, vieš že ťa mám rád!!” žmurkol na mňa a potlapkal ma po líci.

“Nehovor mi ChimChim do riti, vieš že to nenávidím!!” strhol som mu jeho ruku z môjho líca.

Zrazu na mňa od stola začal kričať, už úplne na mol Yoongi.

“Jimiiiiin... poď-poď za nami, ešte si nič nevypil!!” kusol som si do pery a zažmúril oči. V žiadnom prípade sa Hoseok nemôže dozvedieť, že niekoho “mám” pretože aj keď som s ním prerušil všetky kontakty, som mŕtvy človek.

No už bolo neskoro. Na pleci sa mi objavila Yoongiho ruka.

“Jimin... ob-obťažuje ťa tento tu?!” už totálne napitý Yoongi ukázal prstom na Hoseoka, o ktorom som vedel, že v tej chvíli ho to muselo poriadne naštvať, keďže sa dokázal vytočiť aj z úplnej maličkosti.

“Kto je toto tu??” opýtal sa Hoseok až príliš podráždene.

V tej sekunde som vedel, že tím dvom musím okamžite rozdeliť očný kontakt, no... akýkoľvek kontakt.

Otočil som sa teda k Yoongimu, pozrel mu do očí a začal ho tlačiť čo najďalej od Hoseoka. No Yoongi sa zjavne rozhodol ma ochraňovať, z môjho zovretia sa vytrhol a rozbehol sa rovno oproti Hoseokovi...