•Made For Another• | taekook ff

16. kapitola

Yoongi sa "rozbehol" rovno oproti Hoseokovi, zjavne s úmyslom útoku, ktorý nevyzeral ako úspešný.

"Opováž sa niečo také spraviť!!" vybehlo z Hoseokovích úst nahnevane.

Yoongi kúsok od neho zrazu zastavil.

"Do môjho Jimina si nikto dovoľovať nebude!!" zakričal a v návale hnevu vrazil Hoseokovi rovno do tváre.

Asi by som klamal kebyže poviem, že mu to Hoseok okamžite nevrátil.

Síce som sa vedel biť, ale proti nemu nemal nikto šancu. Hoseok kedysi totižto chodil na nejakú sebeobranu alebo je neviem čo to už bolo.

Keď som videl ako sa opitý Yoongi plazí po zemi a snaží sa postaviť, okamžite som sa rozbehol za ešte trochu triezvym Jungkookom.

Taehyung už spal na gauči a hlavu mal položenú na Jungkookovích nohách. Vtedy som pochopil že naozaj patria k sebe.

"Jungkook, potrebujem pomôcť. Yoongi sa pobil a je na tom tak trochu dosť zle!!"

Už som iba videl ako sa Jungkook ledva vytrepal spoza stola a bežal hneď k Yoongimu. Myslel som si, že keď Taehyungova hlava padne na gauč tak sa zobudí, no bol úplne na mol.

Otočil som sa naspäť smerom k bitke. Obehol som Jungkooka a naskytol sa mi pohľad na Yoongiho, ktorý bol ešte stále na zemi, no tento krát pri ňom kľačal Hoseok, ktorý ho pevne držal za vlasy, keďže Yoongi nevedel už ani hlavu udržať nad zemou.

"Hoseok... Hobi...!!" akonáhle som mu povedal jeho prezývkou, pustil Yoongiho hlavu na zem a prikráčal ku mne.

Spoza jeho postavy som už len videl Yoongiho ako v bezvedomí leží na zemi a Jungkooka, ktorý sa ho snažil prebrať.

“Ako si mi to povedal?” neviem prečo ale do očí sa mu začali tisnúť slzy.

“Dobre si počul... Hobi...”

Chytil ma za tričko a začal ťahať smerom na záchod. Okamžite ako sme vošli na pánske, všimol som si ženy a muža ako si to spolu rozdávajú na umývadle.

Pekne... Kam to ja chodím?

Bez slova sa obliekli a odišli preč. Obaja boli červený až za ušami a naskytujú sa tu tri dôvody. Opilosť, hanba, vzrušenie... Ale toto nie je vec, nad ktorou mám čas rozmýšlať.

Hoseok mi totiž tlačí jeho veľkými dlaňami na ramená, takže nemôžem hýbať hornou časťou tela.

"Čo to robíš?"

"Mohol by som sa spýtať to isté." precedí medzi zuby.

"Zabávam sa s priateľmi" poviem a prevrátim očami.

"Hej videl som. Nezabúdaj, že ty si môj Jiminie"

"Už dávno nie Hoseok a okamžite ma pusti" vytrhnem sa mu a opriem sa o umývadlo.

"Zabudol si, čo sme spolu zažili?"

"Zabudol si, že si ma podviedol?" poviem podráždene.

"Ale no tak Jiminie, nebuď taký..." chytí ma za zápästie a vykrúti mi ho dozadu za chrbát, takže sa nám dotýkajú hrude.

"P-pusť ma" snažím sa vytrhnúť, no on spojí naše pery.

Nikdy som nebol bozkom znechutenejší. Svojou voľnou rukou som mu dal facku a odišiel od neho tak na dva metre.

"Nedotýkaj sa ma... už nikdy."

"Ale on sa ťa mohol dotýkať, čo?!" kráča rovno proti mne, so smrteľným pohľadom v očiach.

Zatvoril som oči a čakal... Čakal som čokoľvek, ranu, ďalšiu nechutnú pusu, proste čokoľvek, ale nie to, čo prišlo.

Jemne ma pohladil po vlasoch a šepol "Keby si niečo potreboval, zavolaj... Alebo zavolám ja" otočil sa a odišiel.

Neviem, čo toto malo znamenať, ale som rád, že je preč. Teraz sa len uistiť, že je v poriadku aj Yoongi...