•Made For Another• | taekook ff

THE END

*Jungkook's POV*

"Jungkookie...?" Taehyung zdvihol hlavu z mojej hrude a na tvári mu zažiaril pohľad šteniatka.

"Nepôjdeme dnes do kina??" usmial sa na mňa a k pohľadu šteniatka sa tento krát pridali aj iskričky v jeho krásnych očkách.

Ja som neodolal a popritom ako som mu odhŕňal ešte stále mokré vlasy z tváre, odsúhlasil som mu to.

"Ale mám jednu podmienku..." snažil som sa byť seriózny, no pri pohľade na Taeho tvár som sa nemohol prestať smiať.

Taeho tvár zrazu zvážnela a jediné, čo bolo v miestnosti počuť, bolo jeho ťažké preglgnutie.

"Ježiiiš neboj sa Taehyungie..." pousmial som sa a chytil jeho tváričku do dlaní.

"Chcem ťa iba pozvať na večeru...inak...inak sa žiadne kino nekoná. Hmm??" opäť som sa snažil na neho pozrieť vážnym pohľadom.

Znova mu začal na tvári žiariť ten krásny úsmev.

"No tak sa choď rýchlo obliecť aby sme to stihli!!" hneď ako som dopovedal Taehyung vyletel z gauča a bežal sa obliecť.

-----------------------------------------------------

"Kookie!! Som nachystaný..." ozvalo sa z obývačky.

Pribehol som k Taehyungovi, chytil ho za ruku a odtiahol až na chodbu.

Pozrel som sa mu do očí a jediné čo som mohol spraviť bolo usmiať sa. Neviem čo to do mňa vošlo, ale cítil som ako sa mi oči začínajú zapĺňať slzami. Aj keď som sa to snažil zakryť, Taehyung si toho všimol, pribehol ku mne a pevne ma objal.

"Jugkookie, deje sa niečo?? Nemusíme ísť nikam ak nechceš."  povedal a stisol ma ešte viac.

"Nie Taehyungie...ja-ja iba... strašne ťa ľúbim a nechcem o teba prísť... Zlomilo by mi to srdce, vieš."

Už sa mi iba pozrel do očí, prikývol už aj on pomedzi slzičky a jemne ma pobozkal.

----------------------------------

*Taehyung's POV*

Po ceste ma Jungkook celý čas držal pevne za ruku. A keď hovorím pevne... myslím naozaj pevne.

Najprv sme mali namierené do kina, ktoré bolo od domu poriadne ďaleko, no Jungkook povedal že pôjdeme pešo, aby sme mali viac času pre seba.

—————————————————

V kine bolo plno, no našťastie som rezervoval lístky dopredu, pretože som vedel, že to je dlho očakávaný film.

Sedadlá sme mali úplne navrchu sály a presne v strede. Dal som si na tom totiž záležať.

Keďže sme prišli trochu neskôr, v sále bola tma, ale našťastie bežala iba reklama. A keďže ja som asi ten najšťastnejší človek na zemeguli ,nezaobišlo sa to bez zakopnutia o schody. Na moju obhajobu... viem, že to bolo trápne, ale bola tam tma. No našťastie ma Jungkook držal okolo pásu, takže ma nejako udržal na nohách a ja som nepadol na nos.

Ako som sa zdvíhal zo zeme, počul som Jungkookov nezastaviteľný smiech.

"Príde ti niečo smiešne ...Jeon Jungkook??!" opýtal som sa nahnevane, ale potichu.

Pozornosť celej sály bolo to posledné, čo potrebujem.

Ako sme si už konečne sadli na miesta, cítil som Jungkookovu ruku na mojom stehne a jeho pery na mojom líci. V sekunde som sa začal červenať.