•Made For Another• | taekook ff

18. kapitola

*Jimin's POV*

Ako sa postava zahalená celá v čiernom začala približovať, vyskočil som z lavičky a postavil sa pred Yoongiho. Nemohol som dopustiť aby sa mu zase niečo stalo.

Spoza postavy sa začala vynárať ďalšia postava. V tej sekunde som si uvedomil, že ak Hoseok plánuje niečo spraviť Yoongimu alebo mne, nemám veľkú šancu nás ubrániť.

Postavy sa každou sekundou ku mne viac a viac približovali a keďže som nechcel aby ublížili Yoongimu rozbehol som sa proti nim. Keď som bol dostatočne blízko, od prekvapenia som zastavil.

"Namjoon? Seokjin? Ste to vážne vy?" prižmúril som oči, aby som na nich lepšie videl.

Seokjin a Namjoon boli Hoseokovi najlepší kamaráti. Ešte do tohto momentu som si mohol povedať, že ich poznám veľmi dobre, ale keď sa dali na také niečo ako "zbiť ma" nahovoriť, tak som ich vážne nespoznával.

Zastavili až keď boli úplne pri mne a pri pohľade do ich očí som zistil, že naozaj nemám proti nim žiadnu šancu, ale takisto som vedel, že keby som sa začal biť s Hoseokom, nechajú ma tak...

*Jungkook's POV*

Položil som Taehyunga na posteľ a vyzul mu topánky. Chudáčik, bol úplne mŕtvy. Rozopol som jeho opasok a stiahol mu aj rifle, aby sa mu lepšie spalo.

Sadol som si na posteľ, otočený chrbtom k Taemu a ja sám sa vyzliekol. Vtom mi po chrbte začali blúdiť dve chudé ruky.

"Zlakol si sa?" šepne mi Tae do ucha a položí si bradu na moje rameno.

"Priznám sa, nečakal som to..." postavím sa a otočím sa na Taehyunga.

Chytím do rúk jeho tvár a zohnem sa po pusu. Už som sa chcel odtiahnuť, ale on ma chytil za krk a do bozku zapojil aj jazyk.

"TaeTae si opitý..."

"To nevadí, ja ťa chcem." povie a začne mi prechádzať po odhalenej hrudi.

"Nie Taehyungie, prestaň."

"Ale no ták." nahodí psie očká a ľahne si na chrbát.

Obmotá nohy okolo môjho pásu a pomaly si zdvihne tričko.

"Prosím..." dlhými chudými prstami si prechádza po plochom brušku.

Ahh on vie tak dobre presviedčať. Prečo musí byť taký zvodný?

"No dobre, ale idem sa osprchovať. Ideš so mnou?"

"Nie ja ťa tu počkám" usmeje sa a ľahne si naspäť, tak kde ležal predtým.

Vyzlečiem si aj trenky a vleziem do sprchy. Čo najrýchlejšie sa umyjem a usuším a idem späť do izby.

"Môže- ...me."

Pohlad mi padol na Taehyungieho ktorý ležal až po uši zakutraný v perinách a ticho odfukuje. On za tých 5 minút stihol zaspať. Bože ja ho tak milujem. Ako môže byť jeden človek taký krásny?

Keďže som bol aj ja dosť unavený,dal som Taemu pusu na čelo a išiel som spať aj ja...