•Made For Another• | taekook ff

19. Kapitola

*Jimin's POV*

Seokjin a Namjoon prišli až ku mne a zrazu ma pevne chytili za zápästia, tak, aby som sa nemohol hýbať.

"Tak Park Jimin. Myslel si si, že to nechám tak?!" ozvalo sa spoza mňa.

"Okamžite ma pustite! A ty Hoseok?! Čo zas chceš?!"

"Hah..." Hoseok sa mierne zasmial a nadviazal veľmi blízky očný kontakt.

"Ešte ti to stále nedopína?! Chcem teba..." prerušil očný kontakt, potľapkal ma po líci a zamieril k Yoongimu, ktorý ledva sedel na lavičke.

"Môžeme sa nejako dohodnúť! Len Yoongiho z toho vynechaj, prosím!" vedel som čoho bol Hoseok schopný, preto som po ňom začal kričať.

No on nepočúval a stále pomaly kráčal k Yoongimu. Zastavil sa až za lavičkou. Chytil Yoongiho za plecia a začal hovoriť...

"No Jimin, ako sa teda dohodneme? Pôjde to po dobrom alebo po zlom?!" keď dokončil vetu, jedna jeho ruka začala smerovať k Yoongiho vlasom a začal ich mierne ťahať dozadu.

Moc som nevnímal čo hovorí, pretože som sa snažil vytrhnúť Seokjinovi a Namjoonovi.

No jediné čo so dokázal zaregistrovať bol Yoongiho utrápený pohľad.

"Bolo by dobré keby si mi odpovedal hneď..." naposledy Yoongiho potiahol silno vlasy dozadu a začal pomaly kráčať ku mne.

Chcel som sa mu ozvať no nedalo sa mi.

"Takže vyzerá to, že to bude musieť ísť po zlom..." zamrmlal si popritom ako Seokjinovi a Namjoonovi dal rukou príkaz, aby išli odo mňa preč.

Priblížil sa čo najbližšie ku mne a ja som cítil ako sa jeho teplý dych valí po mojej sánke.

"Povedal som ti že si môj, len môj..." buchol ma päsťou pod brucho a ako som sa zvinul do bolesti Hoseok sa opäť ku mne priblížil a začal ma bozkávať.

Cez nechcené bozky a popritom ako mi tiekli slzy po tvári som videl Namjoona a Seokjina ako na zemi kopú Yoongiho.

Chcel som mu pomôcť, tak som sa snažil odtlačiť od Hoseoka, no po tom, čo mi spravil som už nemal silu...

*Jungkook's POV*

No nedalo mi to. Aj keď som vedel, že Yoongi je s Jiminom, stále som mal pocit, ako keby nebol v poriadku. Nakoniec sa mi podarilo zaspať asi na 15 minút, no keď som sa z tohto "zdriemnutia" zobudil, Taehyung už vedľa mňa neležal.

Začal som panikáriť, no vtom sa dvere do spálne otvorili a v nich stál vysmiaty Tae, ktorý držal šálku s niečím teplým.

"Jungkook... videl som, že sa ti nedá spať, tak som ti uvaril banánové mlieko. Viem že ho máš rád." usmial sa jeho typickým úsmevom, ktorému sa nedalo odolať.

Posadil som sa na posteľ a vzápätí na to aj Taehyung vedľa mňa. Pozrel som na neho a popritom ako mi odhŕňal ofinu z očí podával mi šálku s mliekom.

Neviem prečo, ale na to, že ja som tu bol ten triezvy cítil som sa byť na tom horšie ako Taehyung.

Popritom ako som pil ,Tae ma začal hladkať krúživými pohybmi po chrbte.

"Mal by si už spať, musíš byť veľmi unavený!" opäť sa na mňa usmial, zobral mi hrnček z ruky položil ho na nočný stolík a poľahol ma na posteľ.

Ľahol si vedľa mňa a opäť mi odhrnul vlasy z čela, no tento krát sa to nezaobišlo aj bez pusy. Priznám sa, že som túžil potom, aby sa ten bozk presunul do niečoho iného ,no zároveň som bol spokojný, pretože som bol tak unavený, že som sa ani pohnúť nemohol.