💔Bad boys💔

2

Nasadila som si sluchátka do uší a pomalým krom som kráčala do školy. Školu som mala približne 300 metrov od nášho domu. Oslo je naozaj prekrásne mesto. Pozorovala som každučký strom,kvety a všetkú tú okolitú prírodu. Zrazu sa mi zatmelo pred očami. Spadla som. Ale nie len tak..niekto ma zhodil.
"Ty si v tomto meste určité nová." po zdvihnutí som sa až zapozerala,kto to na mňa rozpráva. Chalan vyššej postavy s blond vlasmy ktoré mu padali do polky tváre s tmavo hnedými až priam čiernymi,tajomnými očami. "E-ehm..a-ano.." začala som mať z neho stres a to sa mi nestáva každý deň. Začal sa veľmi smiať a nakoniec dodal : "Tak to sa nevidíme naposledy." jeho úškrn sa zväčšil. Neznámi chalan niekde odbočil a ja som sa začala až po tom incidente spamätávať čo sa v tej chvíli stalo.
Prišla som ku škole. Začala som hľadať riaditeľňu. No v chvíli kedy som sa narychlo snžila otočiť som niekomu narazila do hrude. "Pre-prepač,mrzí ma to." môj pohľad teraz padol zase na chalana vyššej postavy s totožnými vlasmi iba o čosi kratšími a nad hornou perou mal znamienko? Som asi ráno mala halucinácie keď som si zjavne to znamienko nevšimla. "Davaj si bacha dievča!" vyprskol na mňa a moje pocity o proti nemu sa viacej stotožňovali s tým že sa mu asi začnem vyhýbať. Zastavila som úplne náhodnú žiačku prechádzajúcu okolo mňa. "Ahoj, nevieš prosím kde je riaditeľňa?" prekvapivo sa na mňa umiala. "Ahoj,áno jasné..si tu nová však?" príjemným hlasom mi odpovedala. "Áno som." svoj pohlad som premiestnila na dvoch totožných blonďákov. Mne asi načisto hrabe. Oni sú dvojičky????! Dievčina si môj udivený face zrejme všimla a začala sa smiať. "Určite si mala možnosť aspoň s jedým z nich dnes rozprávať však?..a mimochodom volám sa Ema." usmiala sa a podala mi ruku. "Hej,ale stačilo mi to..ja som Lily." ruku som jej naspiatok podala. "To sú dva najväčší idioti tu na škole..ale pššt nič som nepovedala." dala si svoj ukazováčik na ústa. "Som ticho ako hrob." zasmiala som sa. "Tak ideme do tej riaditeľne?" navrhla Ema. "Poďme!" po ceste do riaditeľne mi o tých blonďákoch ešte porozpravala.

"Ty si zrejme Lily Whatson však?" podišla ku mne riaditeľka. "Áno to som ja." usmiala som sa smerom k nej. "Ták od dnes si žiačka tejto školy tu v Osle,vítaj u nás!" Paní riaditeľka mi opätovala úsmev. "Ďakujem." odpovedala som. "Tak tuto Ema ťa povodí po škole a dovedie do tvojej novej triedy." ukázala na Emu ktorá sa na mňa len zaškerila. "Môžte ísť." prehlásila a my dve sme od tiaľ odišli. "Tak kamooo si so mnou v triede a taktiež s tými nemenovanými." začala sa opäť smiať. "To že som s tebou je super,ale s nimi??" môj úsmev klesol.

Ema otvorila dvere od triedy. Všetci zmlkli. "Dobrý deň,prepačte že ideme neskoro ale prišla nam do triedy nová žiačka." Ema sa na povzbudivo na mňa usmiala a ukazala nech vojdem ďalej. "Tak ahojte." môj pohlad padol na blonďaka čo nemal znamienko nad hornou perou..myslim že mi Ema vravela že ten je Marcus. "Volám sa Lily a pochadzam zo Štokholmu." skenoval ma svojim zrakom. "Mám rada napríklad Geografiu lebo rada cestujem po svete." začinala som cítiť husiu kožu na svojom tele. A teraz prišlo to osudné. "Tak Lily sadni si vedľa Marcusa." nieeee, prečo mal iba on vedľa seba voľno?

Po hodine sa ku mne všetci vrhli. A pýtali sa ma rôzne otázky. Po celom dni som vyšla z tej zatratenej školy. 

"Ale,ale,ale..koho to tu mame???" Chalan so znamienkom nad perou sa na mňa úchylne zaškeril a svojim pohľadom si ma celú prezrel. "Eee-hmm..." pomaličky som začala zrýchlovať a moje srdce taktiež. Až kým ma silno nechytil za moje zápästie.

Pači sa vám príbeh? Nezabudnite dať like a pridať si ho do svojej knižnice. Do komentárov pište názory🔥 #mmers #marcusandmartinus