💔Bad boys💔

7

Po chvíľke sme sa pre nedostatok kyslíku od seba odtiahli. Neviem vôbec prečo,ale mala som strašne zmiešané pocity.

"Prepáč,toto som asi nemal urobiť." jeho pohľad klesol k zemi a vlasy mu spadli do polky tváre. "Nie Marcus..to všetko čo si povedal..ehmm..myslel si to vážne?" dlaňami som mu nadvihla bradu, aby sme si oby dvaja hľadeli navzájom do očí. Pri jeho očiach som sa rozplívala.

"Ano..myslel." ústa sa mu nadvhili to malinkého ale zato zlatého úsmevu. "Tým pádom není čo riešiť." úsmev som mu opätovala. "Počkaj,ty sa nehneváš na mňa?" prekvapene sa na mňa pozrel a zodvihol svoje ľavé obočie. "Vieš,ak si to všetko čo si mi tu povedal, povedal od srdca..není nad čím rozmýšlať. pohladkala som ho po jeho líčku.

"Už ti nikdy nič také neurobím..si len moja." po týchto slovách mi začalo búchať srdce ako o závod. "To si len myslíš" mrkla som na ňho ale namala som to asi robiť. Marcus po mne skočil a spolu sme spadli na posteľ. Začal ma štekliť (dúfam že sa to takto píše😆) "Marcus stačí!!" kričala som po ňom a pritom sa smiala ako retardovaná. "Ešte stále niesi moja?" uchechtol sa a ďalej pokračoval. "Dobre,dobre soooom...len ma nechaaaj!!!" už som od smiechu plakala. "Máš šťastie." prestal.

"Ty nies-"nestihla som nič povedať lebo si ma vzal do náručia a položil si ma na kolená. Sedela som na ňom obkročmo pričom on sedel na kraji postele. "No čo si mi to chcela povedať?" usmial sa a pritom ma hladkal po chrbte. "Že si zmrd." odfrkla som si. "Aleee nooo princezná sa snaď urazila." vzdal si moju tvár do svojích dlaní a jemne sa otrel perami o tie moje. Po chvíľke sa to jedno šuchnutie naších pier zmenilo na vášnivé bozkávanie.

Pre tento krát som sa odtiahla ja. "Stalo sa niečo?" začudovane sa na mňa Marcus pozrel. "Nie,len ma tak napadlo." zahľadela som sa mu do očí. "Ako to medzi nami vlastne teraz bude??" oči sa mu rozžiarili ako tie najkrajšie hviezdy na nočnej oblohe. "Budeš moja princezná?" pohladkal ma po líčku. "Nooo..inak ako áno na to odpovedať neviem." pokrčila som ramenami a zasmiala som sa.

"Tak ja asi už pomaličky pôjdem." v tej chvíli som si uvedomila že na ňom sedím takže som sa v okamihu postavila. Čakala som že len odíde a zakýva mi ale on tak nespravil.

Podišiel ku mne a silno ma objal. V jeho narúči som sa cítila tak super. Akokeby to bol môj veľký ochránca a cítila som sa pri ňom v bezpečí. Potom mi vlepil bozk na líčko a pomaličky sa mi strácal pred očami.

Pozrela som sa na hodinky a bolo 20:25 chvíľku som ešte sledovala svoje sociálne siete až pokým som nezaspala.

Páčil sa vám nový diel? Ak máte nejaký nápady na ďalšie diely kľudne napíšte do komentárov. A určite budem rada ak napíšete vlastný názor na celý tento môj príbeh!💖🤤 #badboys #mmer #marcusandmartinus #hopeyoulikeit