💔Bad boys💔

5

"Pšššt..." prešiel mi ukazováčkom po perách. "Tento krát ti nechcem ublížiť." jeho úsmev bol odlišný,bol taký nežný a úprimný. "T-tak č-čo si chcel?" nadvihla som jedno obočie a s trasúcim hlasom som sa opýtala. "Ehm,noo ja som sa chcel spýtať že či by sme niekedy nezašli von." počkať..naozaj sa ma práve Martinus Gunnarsen spýtal či by sme nešli niekedy von? Po tom všetkom ako sa ku mne správal??? Tak to si o mne myslí asi až príliš veľa. "A-aha,no ja si nemyslím že by to bol práve dobrý nápad." snažila som sa pomaličky odomknúť dvere a celkovo sa z tejto chvíle nejak dostať preč. "Takže slečinko." chytil ma za moje zápästie,ktoré mi neskôr silno zmáčknul. Jeho sila sa zväčšovala a moje zápästie snaď už modralo. "Ty si ešte neprišla na to,že mi máš na všetko prikyvovať?!!!" jeho tvár naverala silno červený odtieň. "J-ja,j-ja prosím nechajma!" sýkla som keď mi moje zápästie zmáčknul znovu. "Tak ale toto si už fakt posrala!" začal po mne vrieskať a po mojej tvári začali tiecť slzy. Zrazu Martinusovy zavybroval mobil. "Maš šťastie že sa teraz ponáhľam!" ukazal na mobil a v momente mi pustil oby dve ruky. Otočil sa a odkráčal si to von z našej záhrady.

Dvere som zabuchla a zviezla sa po nich dole. Hlavu som si dala medzi dlane a začala som vzlikať. "Prečo sa mi toto všetko deje?" vzlikala som. Po chvíľke plakania som vstala zo zeme a vyšlapala schody do mojej izby kde som si následne lahla a zavrela svoje oči.

"Zlatíčko vstávaj!" počula som šuškanie spoza dverí. "Deje sa niečo?" rozospato som si zývla a posadila sa na posteľ. "Nie,len pred chvíľou tu bol tvoj spolužiak a vravel nám že máte spolu robiť nejaký projekt do školy." neveriacky som sa na svoju maminu pozrela a len záporne pokrútila hlavou. "NIE..že to nemyslíš vážne??!" začala som rôzne hádzať s rukami aspoň s trochou nádeje že si robí srandu alebo sa mi táto celá situácia len sníva. "Nie,prečo by som to nemala myslieť vážne?" pohladkala ma po líci. "A čo si mu povedala?" čakala som že ho poslala preč. "Noo,povedala som mu že ešte spíš ale nech tak za pol hodinku príde znovu." moja radosť zo soboty zhasla. "Och toto je to najhoršie čo si mohla spraviť." začala som sa obliekať. "Ale slniečko,nepreháňaj ano?" len som sa zasmiala. "Jaa?? Ja nikdy!" mamina zabuchla dvere a moje kroky smerovali do kúpelne. Umyté zuby,učesané vlasy a celkovo po svojej rannej rutine som vytihla zo skrine nejaké pohodlné oblečenie nadoma. Čierne nike legíny spolu s nike tielkom som na seba v rýchlosti hodila a bežala dole sa naraňajkovať. Po raňajkách som sa vybrala naspäť do svojej izby ale na prvom schode ma čosi zastavilo. Bol to zvonček,ktorého zvuk sa ozíval od vchodových dverí.

"Lili,máš tu spolužiaka!!" počula som hlas mojej maminy z predsiene. "A je to tu." prevrátila som očami a pomaličky sa začala približovať ku predsieni.