9

72 2 0
                                    

OSTRÉ SVETLO

Marcus: Keď som zistil čo sa stalo počas telefonátu s doktorom, srdce mi vynechalo pár úderov. Viem že som sa k nej správal hrozne ale zamiloval som sa do nej. Ale nečakal som to keď mi doktor povedal že moje vlastné dvojča zmlátilo Lili. Mal čo robiť aby som si ho teraz hneď nenašiel a vrátil mu to čo on spravil nevinnému dievčaťu.

"Dobrý deň pán Gunnarsen." prehovoril na mňa doktor keď som vstúpil do nemocnice. "Dobrý deň. Smiem sa spýtať kde Lili leží a ako je na tom??" doktor len povzdychol. "No,Lili leží na izbe s číslom 5 ale odpovedať vám asi nebude." ľútostne sa na mňa pozrel. "Je na tom zle???!" začali sa mi do očí tisnúť slzy. "To som nepovedal,ale ešte sa neprebrala." v tej chvíli ma bodlo pri srdci. Ona akože vážne skončila v
kóme?????To snáď ten doktor nemyslel vážne.

Stál som pred jej izbou. Srdce mi búchalo ako o závod. Stlačil som kľúčku od dverí a vošiel dnu. Uvidel som na posteli ležať jej bezmocné telíčko.
"Lili." stiskol som jej ruku. "Ja verím v to že ma počuješ..a som si 100%istý že to zvládneš. Si silné dievča a veľmi mi ubližuje pocit,že by som tu ostal bez teba. Ľúbim ťa." dal som jej bozk na líčko.

Lili: "Ľúbim ťa." čo to mám byť? Chcem otvoriť oči ale moje viečka sú tažšie. Zrazu som zacítila nežný bozk na mojom líčku. "Si silné dievča." toto som už nevydržala a pomaly som otvárala oči. Potrebovala som vedieť,komu tieto slová patria.

Marcus: Začala klipkať viečkami. Anoo ona sa prebrala! Ano! Začal som vyšilovať ale stále som jej pevne držal ruku. "O vidím že sa prebrala." vstúpil do izby pán doktor. "Ano!" doktor sa na mňa pousmial. "Nechám vás ešte samých a potom vás poprosím aby ste odyšiel."iba som prikývol.

"Mar-mar.." zastavil som ju. "Psst,potrebuješ si oddýchnuť." ona sa na mňa len dívala ako na svätý obrázok. "Kde to som?" nadvihla obočie. "V nemocnici..ale snáď ťa čím skôr pustia." pousmial som sa. V tej chvíli mala hrôzu v očiach. "To kôli Martinusovy??" z jej očí vypadla kvapka slzy. "Tíško..teraz budeš odpočívať a nie sa trápiť áno?" pohladkal som ju po líčku. Prikývla. "Ja budem musieť už ísť ale za chvílu sa uvidíme." mrkol som na ňu a odyšiel.

Po 3dňoch ju prepustili domov. Vedel som že jej rodičia niesú stále doma a tak som vyrazil ju navštíviť a trochu sa o ňu postarať. Stál som pred jej domom a pomaly zazvonil. Po celom dome sa rozniesol zvuk zvončeku. Otvorili sa dvere a stála tam ona. Láska môjho života.

Lili: "Ahoj Mac!" objala som ho. "Ahoj zlatíčko." dal mi bozk do vlasov a ja som sa celá zachvela. "Poď ďalej." ustúpila som a nechala ho vojsť dnu. Doniesla som vodu a občerstvenie do mojej izby. "Čo budeme robiť?" nadvihla som obočie. "Kukneme film?" jeho oči sa rozžiarili ako tie najkrajšie hviezdy na nočnej oblohe. "Ano!" začala som vyťahovať všetky rôzne filmy ale Marcus nakoniec vybral horor. "No super." povedala som ironicky. "Čo sa bojíš?" začal sa smiať. "Nieeee.." dala som si ruky v bok. "Tak poď sem." zapol ho a mne v tej chvíli začalo búchať srdce akokeby som bežala maratón. "Marcus,ja sa bojím." oči som si zakryla perinou. "Alee notak.." nečakala som to ale Marcus si ma posadil na kolená a hlavu mi nechal opretú o jeho hruď. Cítila som ako mu bije srdce a ako mi dýcha na môj krk. Dal mi ešte bozk na líčko a moje telo prestalo byť v strese. Cítila som sa u ňho v bezpečí.

💕Ďalšia kapitola je vonku. Páčila sa vám? A akoby ste chceli aby to pokračovalo?💕 #mmer #mmfamily #marcusandmartinus

💔Bad boys💔Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang