💔Bad boys💔

4

RÁNO:
Je presne 7:30 a ja už pomaličky vychádzam z dverí nášho domu. Po ceste do školy som opäť počúvala svoj obľúbený playlist pesničiek,no až kým ma niekto nevyrušil.
Strach začal zase naskakakovať pri pohľade na jeho temné oči. Jedno sluchátko mi vytrhnul z ucha. "No čo,ešte stále budeš taká protivná?" znovu sa začal na mňa usmievať. "Eh-ehmm.." chcela som niečo povedať no môj strach bol oveľa silnejší ako slová ktoré plávali v mojej hlave. "Chceš tým naznačiť že ÁNO?!!!" v tejto chvíli sa jeho úsmev zmenil na nahnevaný. "Nie,nie..." začala som koktať a moje nohy sa mierne triasli. "Máš šťastie,inak by si videla čo Martinus Gunnarsen vie dokázať!" zovrel svoje ruky v pästi a už len pohľad na jeho tvár naznačoval že to myslí smrteľne vážne.

Prišla som do triedy a v mojej lavici nesedel nikto iný predsa ako ten "druhý" ..ano Marcus. Tašku som hodila pod lavicu a prisadla si k nemu. Oby dvaja sme mlčali,kým neprišla učiteľka do triedy. "Dobre žiaci,môžte si sadnúť." po chvíľke sme sa vrhli do učenia no a v polovici hodiny sme dostali nečakaný test. Bola to geografia čiže pre mňa easy. Ale marcus do mňa stále drgal. "Môžeš toho nechať!?" v tej chvíli ma naozaj už nahneval. "No slečinko,ak mi ten test nevyplníš..nechceš vedieť čo sa stane." stuhla som. Neostávalo mi nič iné len splniť jeho požiadavky. Test som si s ním vymenila a keď začala učiteľka zbierať testy oby dva som už mala hotové. Takže nikto na nič neprišiel. "Dobré dievča." usmial sa na mňa úchylným úsmevom. "Naposledy." mrkla som na ňho. V tej chvílu som videla na jeho očiach zlosť. Ktorá sa o 5sekún zmenila na smiech. "Haa to si len myslíš kočko." tento krát mrknul on na mňa. A mne po chrbte prešla husina.

Posledná hodina. Prišiel dejepis,najhoršia hodina v celom rozvrhu. Neznášam ho. Do triedy vstúpil učiteľ. "Dobrý deň žiaci!" všetci sme ho hromadne pozdravili a následne zasadli do lavíc. "Tak pripravil som si pre vás témi na projekt." och toto bolo práve to,čo som počuť nemusela. "Ale pozor,tento krát chcem aby ste ich vykonávali v dvojiciach ktoré rozdelím ja." postavil sa aj s nejakým kusom papiera ktorý držal v ruke. A mne v tej chvíli začalo búchať srdce ako o závod. "No a ako posledná dvojica tuto Lili a Marcus." usmial sa na nás a podal mi tému na projekt. "Čo prosím ??!" oby dvaja s Marcusom sme sa na seba pozreli a potom späť na učiteľa. "A žiadne výhrady!" napomenul nás ukazovákom a potom si sadol za katedru. "No bože." prekrútila som očami.Cítila som na sebe nieči pohľad ale nebol to marcusov,ten pohľad bol jeho dvojičky ktorá sedela rovno za mnou. Díval sa na mňa hnusne a v jeho temných očiach som sa pomaly strácala. "Lili tu som!" napomenul ma učiteľ a potom dodal: "Tie zaľúbené pohľady si nechajte na potom!" v tej chvíli sa na mňa a Martinusa začali všetci dívať. Iba som prehĺtla a ďalej sledovala hodinu."

Prechádzala som okolo svojej skrínky ale on ma zastavil "Aby si vedela ten projekt spraviš bezomňa a ja sa potom naučím prvú vetu." dal ruky v päsť a pokračoval v svojej ceste.

Po ceste domov som započula hlas osoby rovnakej povahy. Tento krát to bol hlas Martinusa. "Hej,počkaj!" začal na mňa kričať ale moje nohy začali sami od seba zrýchlovať. Zrýchlovala som až kým som vlastne nebežala. Dobehla som ku vchodu svojích dverí a trasľavími rukami som sa ich snažila odomknúť. Väčší strach som mala lebo som vedela že doma som úplne sama. Moje očakávania sa naplnili. Martinus stihol ku mne dobehnúť ešte skôr než som odomkla dvere. "Takže si si myslela že mi ujdeš?" môj pocit strachu no teraz už aj samoty sa zväčšoval čím viac tým viac. "Ja som nechcela újsť." v tej chvíli ma oblial pot po celom tele. "Aaha takže mi dievčatko aj klamať bude." Začal sa ku mne nebezpečne približovať a ja som sa začínala triasť. Svojími dlaňami mi chytil bradu a donútil sa ma pozrieť do jeho temných očí.