Nakreslil Si Moje Slová

1. Thunderman

**Túto kapitolu venujem -babuwixx- za krásny cover, ktorý mi vytvorila.**

Čierne mraky prezrádzali, že búrka je na spadnutie. Timo sa pozeral z okna svojej izby a cítil, ako mu strach pomaly ochromuje vnútro. Nenávidel búrky. Desil sa ich. Nevedel prečo, ale má to už odmala. Teraz má jedenásť a stále sa bojí. Vždy, keď príde búrka, postaví si v kúte izby bunker, aby ho chránil pred údermi hromov.

Na obzore sa objavil prvý blesk. Čas urobiť bunker, tak poďme.

Timo si do kúta postavil dve stoličky, cez ne prehodil paplón a šuchol sa podeň. Učupil sa tak, aby zvonku neprešiel ani kúsok svetla. Mal so sebou vždy baterku, ktorú zasvietil a cítil sa lepšie.

Napokon musel predsa len urobiť malú škárku, lebo si tam rýchlo vydýchal vzduch. Proti hromom bojoval tak, že si dal do uší sluchátka a cez mp3 prehrávač počúval hudbu. Za tie roky to mal už vymakané.

Že búrka už skončila, vedel vďaka mame, ktorá prišla do izby a stiahla z neho paplón.

"Už je po búrke?", opýtal sa Timo vysokým hlasom.

"Len sa tadeto prehnala. Tak poď. Si celý spotený, musí ti tam byť teplo," skonštatovala mama a vrátila mu paplón na posteľ.

Bol už večer, keď búrka skončila. Timo prišiel do kuchyne na večeru a mama si sadla oproti nemu.

"Timo, s tou tvojou fóbiou z búrok treba niečo robiť. Nedá sa predsa donekonečna takto schovávať. Už máš jedenásť, tak by si mal byť smelší," povedala.

"Mne ale búrky nerobia dobre," zamrmlal Timo slabým hlasom. "Neznášam tie údery, niekedy sú hrozne silné. Cítim, že mi ide vyskočiť srdce. Neviem prečo sa tak bojím, ale je to proste tak."

Timo si vyhľadal na internete, že tá jeho fóbia z búrok sa odborne nazýva astrofóbia. Na rôznych fórach, venujúcich sa tejto fóbii, sa dočítal, že je dobré navštíviť psychológa, alebo psychiatra, ktorý by s týmto problémom pomohol. Timo to však nechcel. Nechcel vyhľadať psychológa, lebo neveril, že by mu pomohol. A tak mu astrofóbia znepríjemňuje život naďalej.

Ako počas týchto letných prázdnin. Timo bol vonku, pozeral sa, ako chlapci z jeho dediny hrajú futbal. Nikdy ho nevolali zahrať si s nimi a on ani nemal záujem. Ale aby zabil čas, tak sa aspoň pozeral.

Zrazu sa zdvihol vietor a zotmelo sa. Obloha sa zatiahla tmavými mrakmi, čo neveštilo nič dobré. Chalani prerušili hru.

"Ty kokos, dívaj na to, z tohto bude dobrá búrka," povedal Dávid Gošlár, nepísaný vodca partie.

Timo sa zachvel. Už sa chcel otočiť a rozbehnúť domov, ale zrazu sa zablyslo a krátko na to zahrmelo. Timo úplne zdúpnel. Chcel sa pohnúť, ale ostal úplne paralyzovaný. Zdesene pozeral na oblohu, kde sa začali zhusťovať blesky, aj hrmelo častejšie a aj sa dážď spustil.

Chalani prestali hrať a začali sa vytešovať z búrky. Bláznili sa v daždi, až kým Dávid nezbadal Tima, ako s hrôzou v očiach stojí na mieste a prerývane dýcha.

"Pozrite sa na Brezovského. To čo tam robí?", zavolal a rozbehol sa ku nemu.

"Brezovský, čo tu stojíš ako trkvas?", strčil doňho Dávid.

Ozval sa silný hrom a Timo až nadskočil. Začal dýchať ešte rýchlejšie, stále neschopný pohybu. Dávidovi nebolo treba viac.

"Héj! Brezovský sa bojí búrky! Chalani, Brezovský sa bojí búrky, poďte sa pozrieť!", volal Dávid na kamarátov.

O chvíľu boli všetci pri ňom a smiali sa mu. Akonáhle zahrmelo, Dávid zakričal: "TRÉÉÉSK!" a chalani sa toho chytili. Po každom hrome sa ihriskom rozliehali najrôznejšie citoslovcia vyjadrujúce rachot. Timo bol na pokraji zrútenia, ale stále stál na jednom mieste.

"A čo nejdeš domov, keď sa bojíš búrky, Timo? Čo ak ťa trafí blesk?", uťahoval si z neho jeden z chalanov a sotil doňho. Timo spadol na trávnik a až to ho prebralo. Vyskočil na rovné nohy a trielil domov. Ešte za sebou počul smiech Dávida a jeho kamarátov.

Vedel, že s tou jeho fóbiou treba niečo urobiť, ale nevedel čo. Jedného večera sa spolu s otcom pozeral na Supermana a po filme dostal nápad.

Superman zachránil mesto pred zlom. Ochránil slabších, tak ako Batman alebo Spiderman. Takéhoto superhrdinu potrebujem aj ja. Nemám kamaráta, tak si ho vymyslím. Jasné! Urobím komiks a privediem k životu smelého hrdinu, ktorý ochráni nielen mňa, ale aj celé mesto. Celý svet!

Timo sa začal chystať na spánok a myseľ mu pracovala naplno. Komiks to nebude, pretože ja kreslím škaredo, pomyslel si. Tak aspoň budem písať, veď slohovky mi idú dobre. Ale ako sa to bude volať?

Až keď ležal v posteli, dostal nápad. "Bude to superhrdina, ktorý sa nebude báť žiadnej búrky a bude chrániť pred hromami a bleskami. Hromový muž. A hrom je po anglicky thunder. Áno! Bude to Thunderman!"

---------------------------
Ahojte, predstavujem Vám môj nový príbeh 🙂. Na Tajomstvá Nášho Vesmíru som nezanevrel, ale mám v ňom menší tvorivý blok. Zatiaľ skúšam iný príbeh a snáď ma nakopne múza aj u Tajomstiev. Preto sa ospravedlňujem, ak dlhšie ako obvykle nevyjde nová kapitola Tajomstiev.

Dúfam, že sa Vám bude páčiť aj tento príbeh, dajte vedieť do komentárov a poteší aj vote 😉☺️. Ďakujem veľmi pekne.