Koniec školského vyučovania príde až neželane rýchlo. Je zvláštne, ako čas uteká, práve keď chcete aby sa vliekol. No aj napriek všetkým mojim modlitbám sa už skončil a ja sa musím vliecť za Taehyungom von a potom za jeho priateľom Jungkookom.
"Pamätajte sa Yoongi, na tejto škole nebudeme rešpektovať nič z toho, čo vám rešpektovali v Daegu."
Prudko Taeho strhnem k stene a skoro prestanem dýchať. Ešte nikdy som totiž nepočul našu učiteľku, hovoriť s niekým takým dôverným tónom, ktorý vo mne prebudí túžbu zistiť, čo také mu v Daegu tolerovali. No na všetko zabudnem keď si uvedomím, že sme práve počuli niečo, čo sme nemali a tak radšej zamierim k druhému východu a snažím sa tváriť že som nič nepočul.
"Jimin?" ozve sa Tae.
"Áno?"
"Čo myslíš že ten nový robil v Daegu?" opýta sa zvedavo.
"Neviem a nie je to naša vec.." no naozaj ma zaujíma, čo také robil, že má učiteľka potrebu ho pred niečím varovať.
"Nechceš.."
"Nie Tae!" okríknem ho.
"Dobre, dobre, bol to len nápad." zdvihol ruky, akože sa vzdáva a potichu nasadol do auta.
Pov Yoongi:
Prekvapí ma, že si tá učiteľka dala tak záležať a preklepla si moje záznamy. Trochu ma to znepokojuje, aj keď na nich nie je nič, o čom by nemohla vedieť, alebo čo by ma ohrozovalo keby sa to niekto dozvedel. Týmto sa utešujem celú cestu do svojho domu, no niekde vnútri ma nahlodávajú pochybnosti. Dúfam že nebude pchať nos do niečoho, do čoho ju nič nie je. Napadne mi. Všetko by len zhoršila a ja by som nemohol splniť svoju úlohu v tejto poondiatej hre.
S treskom zabuchnem dvere od domu a zvalím sa na gauč, snažiac sa nemyslieť na to, že ma čakajú pravdepodobne najťažšie týždne môjho života.
Neznámy: Si pripravený?
Yoongi🔫: Už máš všetko čo si chcel. Všetko si zničil! Čo odo mňa ešte chceš?!
Neznámy: Proste rob čo ti hovorím. Mysli na to čo je v hre, a čo všetko môžeš stratiť ak to posereš.
Hodím telefón cez celú miestnosť a bezmocne sledujem ako sa odrazí od steny a spadne niekoľko metrov odo mňa.
"Kurva!" Hlavu si vložím do dlaní, premýšľajúc ako som sa dostal do takýchto sračiek. Želám si spraviť všetko inak, chcel by som vrátiť čas a prežiť všetko ešte raz. Všetko by bolo iné.
"Cŕn, cŕn..." od ľaku ma len tak nadhodí a srdce sa mi roztlčie opreteky. Pozriem na dvere, no nezdá sa mi že by za nimi niekto stál a tak si utriem spotené ruky do nohavíc a neisto k nim podídem. Párkrát nad kľučkou zovriem dlaň a s prudkým nádychom ich otvorím dokorán.
V prvom momente mám pocit že tam nič nie je, no potom mi padne pohľad na rohožku a moje srdce zamrie.
Pohľad na fialovú krabičku previazanú stužkou mi rozprúdi krv, a v prvom momente mám chuť ju rozdupať a spáliť, no viem že to nesmiem spraviť. Opatrne ju vezmem do domu a otvorím.
Leží v nej obyčajný, pokrčený papierik s nápisom: Nezabúdaj čo je v hre a pod ním je fotka...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Fajn!" skríknem do ticha v miestnosti. "Spravím všetko!"
Pov Jimin:
Cesta prebieha v tichosti, no aj tak mám pocit že niečo viazne vo vzduchu. Je možné že to cítim len ja, ale neopúšťa ma nepríjemný pocit z toho čo som vypočul. Stále mi to rezonuje v hlave. Na tejto škole nebudú rešpektovať to, čo rešpektovali v Daegu... Lenže ČO rešpektovali v Daegu. V hlave mi však rezonuje aj spôsob akým povedala to 'rešpektovali'. Mám pocit, že myslela niečo iné. Myslela skôr prehliadali?
"Jimiiin vnímaš?" Mávne mi Tae rukou pred očami. "Už sme tu. Chceš ísť so mnou dnu?" opýta sa zatiaľ čo z kufra vyťahuje svoj notebook.
"Uhmm. Áno. Myslím že to musím počuť." vysúkam sa zo sedadla a mlčky ho nasledujem k čiernym dverám s guľatou kľučkou a čakám kým otvorí.
"Mám z toho zlý pocit." priznám sa.
"Z čoho?" Nadvihne obočie.
"J-ja n-neviem. Proste mám zlý pocit." odpoviem. Čím viac sa blížime k Jungkookovi tým horšie sa cítim a pocit ohrozenia mi nahovára aby som okamžite odišiel. Na druhej strane ma však strach a túžba aby to všetko skončilo ženú ďalej až do izby preplnenej zošitmi a rôznou elektronikou, kde uprostred bordelu sedí vysoký tmavovlasý chalan s bledou pokožkou a tvárou pripomínajúcou zajačika.
"No konečne ste tu!" zvískne a vrhne sa Taemu okolo krku.
Zahanbene sa odvrátim aby mali trochu súkromia.
"Tak dajte sem ten mobil a poďme na to." natrčí k nám otvorenú dlaň a uprie na nás vážny pohľad.
"Na tu máš." hodí mu ho Tae a rozvalí sa na papierami pokrytú posteľ.
Hiii guys!💕 Konečne som si našla chvíľku na ďalšiu časť. Na začiatok vám to trochu zamotám a dám tomu tajomný nádych a v iných častiach vám všetko objasním. Enjoy it! ❤
